Girl from Asgard [Loki ff] [sk]

2 | Čarodejnica? Kdeže, len dievča z Asgardu

|||SÚČASNOSŤ|||

Tyra bežala suchými pláňami akejsi midgardskej krajiny. Len sotva vnímateľný vánok vetra sa jej vkrádal pomedzi nedlhé vlasy do tváre a nútil jej meďnato sfarbený plášť plápolať vo vetre, keď sa mu voľky-nevoľky podarilo pri ďalšom namáhavom kroku odtrhnúť od zeme. Len zopár kovových prvkov zbroje zdobilo jej bojovú uniformu, napriek tomu o seba spolu so zbraňami po jej bokoch v častých intervaloch vrážali a vytvárali tak filharmóniu kovového rachotu, ktorý sa dopĺňal s dupotom jej ťažkých topánok. Po zhruba dvesto náročných metroch zvedavo, no hlavne spýtavo naklonila hlavu poza plece a skontrolovala situáciu, v ktorej sa v súlade s aktuálnymi okolnosťami ocitla.

,,Uniká!"

,,Chyťte ju!"

,,Trhať a párať!"

,,Zabiť! Zabiť!"

,,Huaaaargh!"

To všetko sa ozývalo spoza jej chrbta... Väčšina slov ani nebola vyslovená v spisovnom jazyku. Nepatrila do kategórie božích jazykov či midgardských prízvukov, ba ani k reči niektorých zverí či príšer. Tento jazyk bol dokonalou ukážkou svojvoľne sa tvoriaceho systému slov v divokom a krutom rečníckom prevedení. Skrátka a jednoducho, toto všetko spĺňala len jedna reč - reč berserkrov.

Definícia týchto stvorení je jednoduchá - berserker je už od svojho narodenia nekontrolovateľným divochom. Nikdy nie je obdarený krásou ani rozumom, no silou vyniká dokonca aj medzi Asmi. Aj keď ovláda všetky typy zbraní, najpraktickejšou je preňho vždy dvojsečná sekera, no, samozrejme, nehanbí sa po svojej obeti vrhnúť ani s oštepom či mečom. Čo sa týka vonkajšieho vzhľadu, zvodca s alabastrovou pokožkou v tomto prípade nehrozí. Berserkri sú známi hlavne vďaka svojej neprehliadnuteľnej agresii. Tyra už počula zopár príbehov o rastline, ktorou sa tieto tvory živia na dennej báze, raz sa ju dokonca pokúsila potajme vypestovať. Jej otec ju spálil v momente, čo Tyre na šiji začala rásť vlčia srsť.

Mala som veľmi pestré detstvo, keď si to tak teraz zhrniem, pomyslela si, až jej kútik úst povyskočil, keď na sekundu zablúdila vo svojich vlastných spomienkach.

Tyra sa pri druhotnom pohľade na mohutné telá tvorov striasla, úsmev jej opadol. Vedela, že nekonečným behom nič nedosiahne, no otočiť sa a bezhlavo sa pustiť do boja so svorkou hrdlorezov, to znelo v jej ušiach ako samovražda. Napriek tomu ale nemala na výber, rozkazy boli jasné - nájsť hrozbu, odlákať hrozbu, eliminovať hrozbu. I keď mala možnosť vrátiť sa s jej ranenou jednotkou na Asgard, z nejakého dôvodu zostala. Netušila, čo ju k tomu viedlo - vlastne nie, tušila, a to veľmi dobre. No zaslepená hrdosť jej bola prednejšia ako slabosť priznania si skutočnosti.