Šílená poezie aneb když se dají "trest, hlava, sám a zpátky" dohromady

5. le_vask

Autor: le_vask

Stará hlava

Vysušená stará hlava
visí z kľučky. Neprestáva
stále spievať dookola,
že všetko vie, všade bola.
Z druhej kľučky hlava - pán
kričí: ,,Mlč už! Nie si sám.
Zatvor si tie suché ústa!"
Atmosféra je tu hustá.
Ježibaba chodbou kráča,
nesie krysy do koláča.
Dívajú sa z kľučiek hlavy,
čo tá stará striga spraví.
Jedny dvere rozrazí,
hlava tvrdo narazí.
Krúti sa s ňou celý svet,
múdrych rečí zrazu niet.
Chodba norí sa do ticha,
hlava prerývane dýcha.
Striga späť sa vracia zasa,
hlava šepká: ,,No do frasa..."
Najhorší je pre ňu trest
dverami sa nechať viesť.
Bolesťou už celá hynie,
chodba sa jej z očí stráca.
Žiť na kľučke do kuchyne
to sa veru nevypláca...