Zamrvila som sa.
"Lež" započula som.
"Čože? Koľko je hodín?"otvorila som oči.
Ležala som v posteli v neznámej izbe. Vedľa mňa pri posteli sedel Josh a hladil ma jemne po ruke.
"Pol piatej"odvetil a podal mi pohár s vodou.
"Čo tu robím?" úplne som zabudla na to čo sa včera stalo.
Zarazila som sa, keď som zistila, že mám na sebe len spodné prádlo.
Myklo mnou.
Nie!
To nemôže byť pravda, ja som sa s ním nemohla vyspať!
"My?...to som bola až tak opitá?" zhíkla som.
"Kalie, neboj sa, nič sa nestalo" usmial sa.
"Akože sa nič nestalo?" zvýšila som hlas.
"Nespali sme spolu" odvetil pokojne.
"Čože?"zarazila som sa a ukludnila.
"A čo sa vlastne stalo?"
"No trošku si to prehnala, to sa stáva" zamrmlal a sadol si na kraj postele.(ja som medzitym sedela šikmo na nej opretá o stenu)
"Ako to, že som vyzlečená?"
"Bola si mimo, bal som sa, nechcel som volať záchranku kvôli zaznamu, si ešte mlada. Strčil som ťa pod sprchu. Obidvaja sme zmokli až do nitky" zasmiala som sa pri myšlienke nato.
"Bola si mokrá, tak som ťa vyzliekol a nechal ťa oddýchnuť si,no predtým som ťa odviezol ku mne domov" chytil mi ruku.
"Počkať a čo škola, čo ostatní?" zháčila som sa.
"Party sa postupne skončila, Mia ma pozná. Vie že by som ti neublížil, súhlasila s tým. A nie je ešte ani 5, máš čas" usmial sa a stisol si ruku.
"Takže medzi nami sa nič nestalo?"nežne som ho pohladila po ramene a moja ruka putovala až k jeho tvári, jemne som mu ju otočila a pozrela sa do jeho očí, boli magické zelené, páčili sa mi čoraz viac.
"Nie"poznamenal smutne.
Jeho tvár som v momente milovala, neurobil to, nezneužil ma ak keď mal možnosť.
Páčil sa mi.
Bol to takmer obyčajný chalan mierne športovej postavy s krásnymi zelenými očami a hnedými kučerami.boh.
A gentleman.
Jeho ruku som presunula na tú moju. Nežne som sa k nemu nahla a jemne sa mojimi perami optrela o tie jeho.
"Takže niečo mi o sebe povedz" vyzvala som ho.
"Dobre teda" usmial sa a pritlačil jeho pery na tie moje. Perfektne pasovali.
Neváhala som ani sekundu a začala spolupracovať.
Vychutnávala som si jeho bozky, boli nežné no odvážne.
Jeho ruky ma oblapili okolo pása a dostali sme sa do polohy, keď som sedela na ňom.
Ústa sme od seba neodlepili a ďalej sme sa bozkávali.
Bolo to nádherné.
A zrazu to prišlo.
"Do riti" odtrhla som sa od neho.
"Prepáč ja, ja-" začala som habkať.
"Na niečo som zabudla, aj kvôli včerajšku, aj kvôli alkoholu ja, prepáč, prepáč mi to" stala som z postele a nechala sho napospas jeho myšlienkam.
"Čo sa deje" vstal a chytil ma za ruku.
"Mám priateľa"povedala som chladne.
V momente mi pustil ruku.
"Bola to moja chyba" povedal a snažil sa ustlať posteľ.
"Nie, nebola to tvoja chyba" vytrhla som mu periny a sama ich začala napravovať.
"Nebola to chyba, ja len...myslím,že je dobre to čo sa stalo....ja ho už asi nemilujem." zamračila som sa a uvedomila si čo som povedala.
"Ďakujem, za všetko, nikto by to pre mňa nespravil," chytila so ho za ruku.
"A čo, tvoj priatel by som pre teba nespravil?"zazrel na mňa.
"Nie, teraz si tým už nie som istá" sklamane som si sadla na teraz už upratanú posteľ.
"Takže už tvoj priateľ, nie je viac tvoj priateľ?"
"Je. Ale je to zložité. Ja ho nemiluj-...proste nieje to také ako predtým." poznamenala som.
"Podvádzal ťa?" zahladel sa mi do očí a ja som cítila, že ma chápe.
"Uhmm" zamumlala som a nečakane mi vykĺzla slza.
Chcel mi ju utrieť, no nedovolila som.
"Prepáč, ale už musím ísť do školy a tak, kde mám vlastne veci?" nechcela som sa rozplakať, nie pred ním.
"Tu" podal mi oblečenie a ostatné veci.
Obliekla som sa a skontrolovala veci, nič nechýbala.
"Ďakujem"hlesla som a objala ho.
"Niet začo Kylie" usmial sa.
"Takze kam ťa hodím?" zobral s police kľúče od auta.
"Pohoda, pôjdem pešo" stopla som ho.
Zasmial sa.
"Ani nevieš kde sa nachádzaš+v tych topánkach a šatách by to nebolo múdre" pochopila som že má pravdu, tak som neprotestovala.
Otvoril mi dvere a v tichosti som nastúpila.
"Takže kam to bude?" otočil sa na mňa a zapol rádio.
Slušne som mu nadiktovala adresu a on len prikývol a už sme aj vyrazili.
"Ešte raz ti ďakujem za všetko" usmiala som sa keď sme dorazili na miesto.
"Kalie, nemáš mi za čo ďakovať" usmial sa a zakýval.
Elegantne som sa otočila podpätku a zamierila som k mojmu internátu.
Nebadane som vkĺzla dnu.
Odomkla som dvere a potichu za sebou zavrela.
"Kalie?" započula som Miin hlas za sebou.
Došľaka. Vôbec som nemala náladu na nič.
"Prepáč, nechcela som ťa zobudiť" usmiala som sa na ňu.
"Nezobudila, ja som prišla okolo 4."hlesla.
Hodinky ukazovali niečo pred šiestou.
"Takže ty a Josh?"žmurkla.
"Mam priateľa, zabudla si?" hodila som na ňu pohlad.
"Ouu,tak ten bude sklamaný z teba a Dennisa" hladala niečo v mobile.
"Prečo?" snažila som sa priradiť k menu tvár.
"Na" podala mi mobil, v ktorom sa črtala fotka mňa a Dennisa ako sa bozkávame.
"Dopekla"zahrešila som.
"Neboj, je v bezpečí" usmiala sa.
"Idem do sprchy" vzala som uterak a už ma nebolo.
