Po mesiaci sa veci dali opäť do normálu, čo znamenalo, že som chodila s Joshom.
Mia sa stala mojou najväčšou oporou.
Škola je super, pripravujeme sa na konkurz, bude to niečo veľké.
"Mami?...nie...jasne, neboj sa.....áno,...aj ja ťa ľúbim...drž sa...čau" dotelefonovala som s mamou a mobil hodila na posteľ.
Dnes ma čaká konkurz. Som vystresovaná a obávam sa aj keď neviem čoho.
Konkurz, robí známy režisér z Hollywoodu. Príde do našej školy a ten kto sa mi zapáči ide do ďalšieho kola a ďalšie..až nakoniec tých čo ostanú obsadí do role.
Bude to novopripravovaný serial, chápem že nemám šancu, pretože to je hlavne pre tretí ročník, ale samozrejme môžu prísť aj mladší.
Oblieka som si šortky bledej farby a obyčajné čierne tričko, chcela som vyzerať obyčajne.
Vzala som kabelku a hodila do nej mobil, vzápätí som už zamykala izbu a rútila sa dolu.
Do školy som to stihla len tak tak.
Pri vstupe nám dávali čísla. Huh som 3513. Nebolo nás tam až tak veľa, lebo čísla samozrejme rozdali vo viacerich školach.
Mohlo nás tam byť okolo 200.
Trvalo asi dve hodiny, kym som sa dostala na rad, no mne to nejak neprekážalo.
Opakovala som si texty ktore sme dostali asi týždeň do zadu a modlila aby mi nič nevypadli
"Číslo 3512, poprosím" vykukla z dverí ryšava hlava s okuliarmi. Vyzerala tak na 40, no pritom bola pekná.
Moje srdce sa zrýchlilo. Opäť som sa napila z flašky a prebehla text očami.
Po 10 minútach ma zavolala.
"Číslo 3513, poprosím." vstúpila som do jednej z učební.
"Tak sa nám predsav"chopila sa slova tridsiatnik.
"Takže volám sa Kylie Morgen, mám 17 rokov a hlásim sa o rolu Lusy Doger."
"Študuješ tu?" prenerala si ma ryšavka.
"Áno, som v prvom ročníku odbor divadelný a filmový." usmiala som sa.
"Takže možeš spustiť."
"Mal by si vedieť, že sa tým nič nevyrieši" snažila som sa tváriť mrzuto.
"To čo si spravil, sa nedá len tak odpustiť....myslím že by, si mal odísť"
"Dobre Kylie, skuste to tuto z kolegom, tvoj osobný prejav nebol zlý ale skús to s partnerom."
"Toto je Konor O'maley, on je už obsadení, hrá postavu mladého muža meno Noah, ale to predsa viete z tuch textov, prosim, skuste to" povedal tridsiatnik.
Konor vyzeral byť fajn. Čierne vlasy hnedé oči...pohoďák.
"Mal by si vedieť, že sa tým nič nevyrieši" zahladela som sa mu do očí.
"To čo si spravil, sa nedá len tak odpustiť....myslím že by, si mal odísť" pozrela som do zeme.
"Prečo, prečo tak zrazu meníš názor, spravil som to pre nás, čo ti uz na tom nezáleži?" chytil mi ruku.
"Nedokážem to, okrem teba nemám nikoho Noah a ty to vieš, vieš to a predsa si sa tak zachoval."
"Povedz čo sa deje?"jemne mi prešiel ukazovákom po líci.
"Ja bez teba nedokažem žiť ani len minútu, to sa deje."zvíšila som hlas.
"Nerob to"
"Musím."
"Ďakujeme, to by bolo vsetko, ešte mi Na seba povedzte kontakt a môžete odísť"
Nadiktovala som a odišla.
"Číslo 3514, poprosím" počula som v dialke.
Išla som na izbu a rozplakala sa.
Mala som to zahrať lepšie.
Prečo som to tak posrala?
Mám zmiešané myšlienky.
S Joshom som si ešte chvílu pisala a potom som si pozrela film.
Zajtra sa ide do školy, do 15:00 by mali poslať email, tak som zvedavá, aj ked nato ako som to zahrala, si nedávam veľké nádeje.
Pozrela som si romanticku komediu, upratala som izbu.
Neskor som si isla ľahnúť, inak ešte jedna vec...bývam sama.
Chloe a Mia museli odísť zo školy, kvôl drogám. Je mi ich ľúto, ale môžu si za to sami.
Život je u raz taký....
