Myšlienky v mojej hlave som si konečne zatriedila.
Zobrala som mobil a chcela zavolať Joshovi.
Jasné, veď ja naňho nemám číslo, čo teraz?
Spomenula som si že ho Mia pozná, tak som usúdila, že je vhodná adeptka na jeho číslo.
"Mia?.Áno to som ja Kylie.....Jasné, len by som potrebovala číslo na Josha z tej párty.....dobre...diki" zložila som a čakala na na sms-ku s jeho číslo.
Konečne, zajasala som a ihneď si to číslo uložila.
Zavolala som mu 5-krát a nakoniec aj 5- krat zložila, nebola som si istá.
A bola tu aj tá vec s Willom.
Klamala som, keď som povedala, že ho už nemilujem.
Je pravda, že ma podviedol, ale moje city k nemu skrátka tak ľahko nevyprchajú.
Milujem ho a vždy to bude chalan ktorého som milovala a on mi zlomil srdce.
Je to ťažké.
Na jednej strane ho chcem mať pri sebe, vzdy tu pri mne bol a život bez neho si neviem predstaviť.
No na druhej strane ma hnusne podviedol a tiež začínam cítiť nejaké city k Joshovi, nedokažem tomu zabrániť.
Nakoniec som mu napísala SMS-ku a dohodli sme sa, že sa dnes po škole stretneme na káve.
Medzitým som si odbehla do školy na druhú a zároveň moju poslednú hodinu a kráčala smerom k internátu.
"Hej"niekto zakričal, no ja som nečakala že to bude na mňa.
"Čiernoočko"zavolal dotyčný znova.
"Ty ma nepočuješ?" chytil ma za zápästia Dennis.
"Dennis, preboha, vyľakal si ma. Čo chceš?" fľochla som na neho.
"Včera si mi nedala to čo som si zaslúžil"vrhol na mňa prosebný pohľad.
"Zabudni"opäť som vykročila.
"Dlžíš mi to" neotočila som sa. Ukázala som mu vztýčený stredný prst a išla som do izby.
Nik tam nebol.
Chvalabohu.
Chcela som sa Joshovi páčiť.
No najprv by bodla sprcha.
Spustila som na seba horúcu vodu a nechala kvapky stekať po mojom najom tele.
Vzala som uterák a omotala ho okolo seba.
Vlasy som si zopla do jednoduchého drdola.
Podišla som ku skrini a hladala moju obľúbenú hnedú sukňu.
Nenašla som ju, ako inak, ešte stále ležala v jednej z krabíc pri stene.
"Kriste!!" skríkla som, Josh sa rozvaloval na mojej posteli a listoval v knihe.
"Zbláznil si sa?"vykríkla som.
"Prepáč, nechcel som ťa vystrašiť, en mi napadlo, že by sme mohli isť odtialto spolu, no a dvere boli odomknuté" bránil sa.
"Trochu súkromia" otočila som sa chrbtom a hladala spodné prádlo.
Ako naschvál som vybrala čierne tangáče a tmavofialovú čipkovanú podprsenku, ktorú som si prezliekla v kúpelni.
Opäť som prešla ku skrini a hladala vhodné oblečenie.
Nemohol zo mňa odtrhnúť zrak a tak som to aj chcela.
"Prestaň" okríkla som ho schválne.
"Keď ja si neviem pomôcť, si nádherná" začervenal sa.
Rýhlo som si obliekla tielko na ramienka a voľné šortky.
Sadla som si na posteľ k nemu.
"Takže, môžeme ísť" vstal.
"Zostaň" pozrela som na ňho.
"Ide o jednu vec....Will, môj priateľ ma podviedol...ale aj tak ho milujem, je to prvy chalan, akeho som mala, poznám ho už 10 rokov z toho sme spol chodili 2 roky a niečo. Proste nedokážem si život predstaviť bez neho aj keď mo zlomil srdce...."
"Vieš podľa mňa by si-" chcelniečo povedať, no ja som ho zastavila.
"To nie je tá vec o ktorú ide....ide o to že ťa mám rada, naozaj rada, teda nepoznám ťa ale asi som sa zamilovala..no nedokážem odkopnúť Willa, no rovnako mu neviem ani odpustiť..."
Mlčal.
"Kylie, musíš mu povedať ako sa cítiš ublížil si, zaobchádzal s tebou ako s odpadom. Nenechaj si od neho skákať po hlave" áno, má pravdu, nenechám.
"Máš pravdu, ale nie je to jednoduche"
"Ja viem, preto budem stáť pri tebe, nech sa deje čokolvek."
Na nič som nečakala a dala mu veľkú pusu na líce.
"Ďakujem" usmiala som sa.
"Bola som z toho cela vystresovaná, ešte dnes mu zavolam" bola som odhodlaná to aj urobiť.
"Čiže, ak to správne chápem neoficialne si voľna?"
"Ako vtáčik." zasmiala som sa.
Nečakal na nič a pobozkal ma.
Bolo to nečakané a krásne, bol to pocit ktorý stal zato.
V tom momente som sa cítila naplnená a šťastná.
Ešte hodnú chvílu trvalo, kým sme sa bozkávali.
Po chvilke sme prestali a obaja lapali dych.
"Káva?" naznačila som.
"Jasné ideme" pomohol mi vstať.
Zamkla som izbu a išla sa baviť s mojim novy najlepším kamarátom a priateľom.
Uvidím ako sa veci vyvinú.
.
