Toren s potešením sledoval, ako Lienin brat Saben vykonáva posledné úpravy na jeho lodi a naozaj nemal slov.
Bola úplne ako nová! Toren by najradšej skákal od radosti alebo svojho hrdinu vystískal, no radšej zahnal také myšlienky, keďže by to zrejme nebolo vhodné, a tak len stál opodiaľ v starej garáži, ktorú mu prenajali rodičia.
Saben sa akurát vŕtal šroubovákom v ovládacom paneli. Namiesto zničených a dochrámaných kovových plechov primontoval úplne nové. Samozrejme, Toren si ich najprv musel zadovážiť, ale v porovnaní s tým, koľko sily a času na opravu jeho lode vynaložil Lienin brat to bola úplná maličkosť.
Saben pracoval na oprave len týždeň, a to dochádzal každý deň po škole, no aj napriek tomu vyzerala loď úžasne. Opravy na ovládacom paneli by Toren možno zvládol aj sám, ale nechcel zabŕdať do svojho spoločníka a vyrušovať ho pri práci. Keď mohol všetko sledovať dostatočne zblízka, bol úplne spokojný.
Saben zaskrutkoval akúsi skrutku, buchol zboku päsťou do panelu a stisol tlačidlo na aktiváciu lode. Toren čakal, že spúšťač zabliká tak, ako to robieval vždy, keď sa loď zapínala, no nič sa nestalo.
Torena zasvrbel jazyk. ,,Mohol by som...“
,,Nie,“ zahriakol ho Saben, než stihol Toren čokoľvek navrhnúť. ,,Ustúp,“
,,Fajn, jasné,“ Toren sa v duchu bolestne zaškľabil, no poslúchol a urobil krok vzad. Jediná nevýhoda bola v tom, že odtiaľ nič nevidel a nemohol kontrolovať, či niekde Saben nerobí chybu.
Saben sa opäť naklonil a v mihu niekoľkých sekúnd - kedy jeho ruky pracovali tak rýchlo, že Toren by ani nemohol zaregistrovať, čo robí, ak by tam vôbec dovidel cez jeho chrbát - sa ozvalo z panelu zabzučanie.
Potom sa náhle rozsvietili svetlá, analyzátory, tlačidlá, obrazovky - jednoducho všetko. Torenovi to pripadalo ako dokonalá súhra farieb a tá kombinácia novoty a pocitu voľnosti, ktorý pri tom pohľade opäť zacítil, mu vyrazila dych.
,,Hotovo,“ oznámil Saben informáciu, ktorá už Torenovi bola dávno nad hviezdy jasná. Jeho loď prežila totálnu katastrofu, a nielen to - stalo sa z nej niečo úplne nové.
,,Stabilizátory fungujú?“ chcel sa uistiť.
,,Áno,“ zahundral Saben.
,,A čo transformátor?“
,,Ten fungoval už predvčerom,“
,,Zadné svetlá?“
Saben prekrútil očami. ,,Všetko som skontroloval,“
,,Hej? A koktejlovač?“ nadhodil Toren len tak zo žartu.
Saben vyzeral, že vo vnútri zúri. ,,Ha-ha, myslíš si aký si vtipný. Koktejlovač by som ti tam neprimontoval ani keby som musel. Na to si príliš otravný,“
Toren sa rozhodol tú urážku ignorovať. ,,Ja viem, prepáč,“ Potľapkal Sabena po pleci, hoci bol od neho sám asi o hlavu nižší a zrejme to vyzeralo komicky. ,,Vďaka, Saben, si fakt kamoš,“
Saben striasol jeho ruku zo svojho ramena. ,,Po prvé, my dvaja nie sme kamoši. A po druhé, dúfam, že si nezabudol na našu dohodu,“ nadvihol obočie.
Toren sa usmial. ,,Jasné, jasné. Môj obedný dezert tebe - každý jeden deň, súhlasím,“
,,Fajn,“ Saben prikývol a nahádzal si všetko svoje náradie do veľkej športovej tašky. ,,Musím ísť. Chcem ešte niekoľkým nafúkancom ukázať, kto je tu pán,“
YOU ARE READING
Poslední piloti v Galaxii
Science Fiction!Upozornenie! Príbeh sa práve snažím posunúť (snáď) k lepšiemu, takže sa v ňom objavia veľké zmeny, aj čo sa deja týka. Toren Nexord bol až na zopár priestupkov alebo zabudnutých domácich projektov skvelým študentom Univerzity pre pilotov na planéte...
