Poslední piloti v Galaxii

5. Kapitola

Hneď ako Torenov štvorstranový test s ľahkosťou pierka dopadol na priesvitnú dosku katedry, mal pocit, že to znovu všetko pokašľal.

,,Tak, ako to vidíš?“ zašepkal mu zo zadnej lavice Eric, len čo si Toren opäť sadol na stoličku s hlavou plnou výčitiek.

,,Dé mínus,“ odvetil pošepky, ,,prinajlepšom.“

Eric ho nečakane prudko tľapol po pleci. ,,Zas také zlé to byť nemôže,“ zaškeril sa, akoby toto jeho vyhlásenie niečo zmenilo na tom, že Toren ten test úplne pokazil. Ale musel uznať, že si to aj celkom zaslúži, veď sa do toho ani len nepozrel. Včera do noci ešte pracoval na tom domácom projekte – síce podľa neho sa ani domácim nazvať nedal. Doletieť na planétu Ylieus, ktorá bola najbližšie pri sústave hviezd z ich projektu bolo to najmenej. Toren sa najviac natrápil na tej časti, ktorá vyzerala najjednoduchšie. Ľudové pomenovanie hľadal takmer všade, až kým mu nenapadlo opýtať sa nejakého okoloidúceho.

Samozrejme, že mladá pani, ktorej sa rozhodol položiť otázku to pomenovanie poznala. Stále však nechápal, prečo to neurobil hneď ako prvé.

,,Ver mi, Eric,“ vrátil sa mysľou späť ku kamarátovi, ,,bol by som prvý, koho by lovenie v pamäti zachránilo pri písaní testu. Ale na niečo také nie som ani dosť pozorný na hodinách, takže nemám nijakú šancu,“ dodal.

,,Keď myslíš,“ Eric mykol plecami, ,,ale dé mínus nie je až taká pohroma,“

Toren s úsmevom pokrútil hlavou. ,,Presviedčaj si koho chceš, ale ty si tu ten, kto stopercentne dostane áčko,“

Ich tichý rozhovor prerušil hlas kapitánky Lastreovej, ktorá už opäť zaujala svoje obvyklé miesto na okraji katedry a urovnávajúc hrubú kôpku testov vyhlásila: ,,Keďže nám ostáva ešte zopár minút, mohli by sme si pozrieť nejaký z vašich videozáznamov, ktoré ste mali mať dodnes pripravené,“ usmiala sa a zoskočila zo svojej lavice. ,,Chcel by nám niekto prehrať ten svoj dobrovoľne?“

Toren cítil, ako v tom náhlom tichu, čo nastalo v učebni kapitánka blúdila pohľadom po študentoch a akosi pričasto spočinula zrakom na ňom.

,,Nikto?“ nadvihla obočie. ,,Tak teda... Toren, poď ty,“ povedala napokon rozhodne.

Toren by sa najradšej prepadol od hanby. Nemôže to video pustiť pred celou triedou! Natáčal ho neskoro večer – bol rád, že sa vôbec stihol vrátiť do garáže a trochu si pospať. Šťastím bolo už len to, že si na projekt vôbec spomenul. Navyše to video točil v očakávaní, že ho uvidí len kapitánka. Pokecal tam toľko nezmyslov... Nie, jednoducho nemôže!

Aj napriek tomu sa však pristihol, že vstáva a ťažkým krokom sa blíži ku katedre.

V hodinkách, čo mu vyrobil otec bol zabudovaný aj úložný priestor, niečo ako drobné USB. Toren ho niekoľkými klikmi otvoril a vo vzduchu sa zjavil obraz posledného súboru, čo doň nahral. Toren sa s neistým výrazom pozrel na triedu plnú študentov. Eric sa naňho vyškieral a Lien ukazovala palec hore. Ostatní vyzerali asi natoľko zaujatí ako on sám na hodinách astronómie. Takže skoro vôbec.

,,Povedz nám ešte niečo na úvod,“ povzbudila ho kapitánka.

,,Hm, robil som to včera večer,“ vyletelo z neho, no hneď tie slová oľutoval a mal chuť udrieť si hlavou o stenu. Prečo sa vždy musí tak strápniť?

,,Á-ha,“ zatiahla kapitánka a vyzeralo to, že sa bráni smiechu. ,,Dobre vedieť. Tak nám to teda pusť,“

Toren poslúchol.

,,Zdravím, kapitánka, tu Toren Nexord,“ ozvalo sa z videa a Toren sa hneď začervenal. Bolo to tak zdrvujúce počuť seba samého. ,,Práve sa nachádzam uprostred oblasti hviezd 514 až 589,“ Toren vo videu obrátil kameru na okno stíhačky, cez ktoré bolo vidieť tmavú oblohu posiatu jasnými hviezdami, ktoré akoby len tak viseli okolo jeho stíhačky na tom čiernom závese. Nebol až tak blízko, no aj napriek tomu si Toren spomenul, aká horúčava prúdila cez steny stíhačky z tých ozrutných ohnivých telies.