Nedotknuteľní - Skúška ohňom

19 Hrozba

Ďalšie dni sa nič prevratné nedialo. Peter ju ráno čakal pred domom a takisto ju po vyučovaní priviezol. V triede po nich decká často pokukovali, ale aspoň už nezízali ako zmyslov zbavení. Kristína ešte zopárkrát navštívila Petrovu lavicu, ale postupne to vzdala. Sandra si naopak pomaly zvykala na svoju novú rolu a v stredu už súhlasila s názorom, že je Petrovým dievčaťom.

Vo štvrtok sa neukázal, hoci nespomínal, že by mal mať absenciu. Keď pred domom nestálo jeho auto, vyrazila pešo na zastávku. Musela uznať, že cestovanie autobusom nebolo tak pohodlné ako si pamätala. Až v škole pochopila, že zrejme vôbec nedorazí. Sama sa tak pasovala s otázkami, ktoré jej kládli nadmieru zvedavé spolužiačky. Nebyť Lili, utiekla by po druhej hodine, len aby nemusela počúvať ódy na svojho nového frajera.

Kristína na ňu neprehovorila. Naďalej kalila vodu svojimi pichľavými pohľadmi, ale slovne sa neprejavovala. Sandra sa snažila príliš nad tým nerozmýšľať, ale nedokázala sa úplne zbaviť obavy, že niečo chystá.

V priebehu dňa si opakovane kontrolovala telefón. Žiadna správa. Na obede preto nedokázala naplno vnímať Liline - podľa jej slov - „skvostné" zážitky z rande, v ktorých opisovala dlhé bozkávanie v Robovom aute, aj hry hraničiace s hlbokou erotikou.

„Dievča, tretia méta je ako zmrzlina. Využívaš pri nej jazyk a celá sa pri tom roztápaš."

Sandra pokrčila nos a tvár sa jej skrivila odporom. „Lili, mám ťa rada, ale si nechutná."

„Len počkaj, uvidíme, čo budeš hovoriť, keď ťa Peter tiež zasvätí. A kde vlastne je?"

Nadvihla rameno. „Netuším."

Lili ju štuchla lakťom. „Možno ti vyberá darček."

„O tom dosť pochybujem. Už mi jeden dal."

„Počkaj... a ja o tom neviem? A prečo ma to vôbec neprekvapuje?"

Sandra prešla do defenzívy. „Nepýtala si sa. Navyše bola podpásovka, že si mu vravela o narodkách."

„No čo, mal by to vedieť," stála si za svojím.

„Ale bolo to trápne. Akoby si mu tým hovorila: Vieš čo Peter, Sandra bude mať osemnásť, tak čo keby si jej niečo kúpil."

Z Liliných úst vyletelo polohlasné zachrčanie. Potláčaný smiech sa snažila zakryť rukou priloženou na ústa. „Počuj Bambi, na tvojej irónii budeme musieť ešte popracovať."

Sandre sa nadvihli kútiky. Liline prskoty ju vždy dokázali rozosmiať, stačilo aby odhrnula spodnú peru.

„A čo ti vlastne dal?"

„Počkaj..." Sandra siahla pod rolák a vytiahla retiazku s príveskom.

Lili ho vzala do rúk. „Páni, vyzerá zaujímavo. Dajaká limitovaná edícia?"

„Nemám poňatia, ale zdá sa, že mu na ňom dosť záleží."

„Hmm... možno je to rodinný klenot. Vyzerá staro."

„Možno."

Pred poslednou hodinou sa rozdelili, lebo Lili mala informatiku v inej učebni. Sandra sa posadila k najvzdialenejšiemu počítaču a pustila internet. Vzdychla, lebo im príliš premotivovaný učiteľ začal na tabuľu čmárať klávesové skratky, zložené z rôznych znakov, čísiel a písmen. Každú z nich si mali vyskúšať a podľa možností aj zapamätať. Podarilo sa jej to v rekordnom čase a všetky kombinácie si zapísala do zošita. Zvyšok hodiny si čítala doručenú poštu na sociálnych sieťach. Bohužiaľ, ani jedna nebola od Petra.