27 Stelesnené zlo

61 7 2
                                    

Vietor sa preháňal cez koruny stromov a zanechával za sebou jemné šušťanie. Kŕdeľ čiernych vrán sa zlietlo na hnijúce lístie neďaleko miesta, kde práve stáli. Niektoré z nich ich sledovali, no väčšina im nevenovala pozornosť.

Farallovi sa v očiach zračilo dlho očakávané víťazstvo. Jeho prehnaná sebadôvera Sandru nadmieru odpudzovala. Ak si doteraz vôbec nejako predstavovala diabla, on by do toho profilu istotne zapadol.

„Odkiaľ toho panáka poznáš?" šepol jej Peter karhavým hlasom. „Už som ho niekde videl."

„On... bol u Daniela a potom zbalil Lili v bistre," odvetila otupene.

Potichu zaklial a jej sa v žalúdku začal prevaľovať nový ľadový pocit. Ostrý a nepríjemný.

Keď Robert vyliezol z dodávky, chlad sa znásobil. Pod jeho pravou rukou sa objavila svetlomodrá teniska a za ňou nasledovala ženská noha, odetá v čiernych úzkych nohaviciach. Bez námahy vytiahol Kiku von. Pristála s tlmeným buchotom na ihličí pod veľkým smrekom. Mala zviazané ruky s krvavými odreninami pod príliš tesným lanom. Hlava jej omámene padala dopredu, no po chvíli sa dokázala sama posadiť. Robert sa znova natiahol do auta a všetci pochopili, že je to horšie ako zlé.

Lili bola spútaná so šatkou v ústach, no na rozdiel od Kristíny plne pri zmysloch. Bezmocne sebou trhala v snahe oslobodiť sa. Ale čím viac bojovala, tým silnejšie jej zaboril ruku do ramena. Potom kopnutím zatvoril krídlové dvere auta a voľnou rukou zodvihol Kristínu zo zeme, akoby vôbec nič nevážila. Obe sa pri ňom zdali byť malé, krehké a bezmocné.

„Nie." To slovo Sandra vyslovila len pohybom pier. Nedokázala vytlačiť vzduch a nahlas skríknuť.

Peter ju okamžite chytil okolo pása, lebo sa pohla vpred. Miki stál pri nich a ostražito sledoval, čo sa okolo nich deje.

Robert obe dievčiny dotlačil k Farallovi, ktorý sa doširoka usmieval. Ceril na nich mierne krivé biele zuby.

„Teraz sme tu všetci," zahrmel a naďalej si užíval svoju nadradenosť. Pristúpil ku Kristíne a pohladil ju po ufúľaných vlasoch. Vyľakane sa uhla jeho ďalšiemu dotyku.

Uchechtol sa a prešiel k Lili. Tá ho prebodávala pohľadom, no v očiach sa jej zalesklo aj niečo, čo ju oslabovalo. Bol to množiaci sa strach. Prižmúrila oči, keď ju chytil za bradu a pootočil jej hlavu, aby si ju prezrel.

Sandre sa napli všetky svaly na tele. Do tváre sa jej valila krv a zatínala zuby.

„Daj jej pokoj! Chceš mňa?! Tak do toho!" skríkla naňho.

Farall stiahol ruku a otočil sa. „Mám lepší nápad." Zabodol do nej pichľavý pohľad a dodal: „Čo keby sme sa zahrali."

„Nenechaj sa vyprovokovať," radil jej Peter, „vždy je o krok napred."

Nechápala, no zadúšal ju silný pocit deja-vu. Zachvela sa, keď si spomenula na stratu, ktorej čelila v lete. Ani za nič tú situáciu nechcela prežiť znova. Zo všetkých síl sa snažila koncentrovať, zúfalo hľadala ten pocit, kedy sa v nej rozhorel oheň. Zatvorila oči, no nič necítila. Jej úzkosť sa rýchlo menila na beznádej.

Farall si spojil dlane na prsiach, akoby sa modlil a spustil: „Predstav si, že hráme šach. Máš dve možnosti. Buďto vyhodíš dámu..." Svoju dlaň pritom nasmeroval na Lili, ktorá ho so zdesením v očiach sledovala. „...alebo zablokuješ vežu, ktorú si predtým dobyla," dokončil, pričom smeroval pohľad i otvorenú dlaň na Kristínu. „Koho si vyberieš?!"

Netrvalo ani jeden celý úder srdca, kým pochopila. Jej tvár nabrala sýtejší purpurový odtieň a znova skríkla: „Ste šialenci!" Zaryla nechty Petrovi do kože a on si ju tesnejšie privinul.

Nedotknuteľní - Skúška ohňomKde žijí příběhy. Začni objevovat