Ja a Barborka ideme do školy a rozprávame sa o pani Danke (majiteľka koní kde chodíme jazdiť).
Barborka: A ona vraj keď bola mladšia mala izbu zariadenú v čínskom štýle.
Ja: Si teraz predstavujem že jej vojdem do kuchyne a tam zrazu čínsky drak.
Barborka: Ona ho chová v atomovom bunkri pod záchodom.
Ja: Presne, a tam chová aj jednorožce.(nasadím smutný výraz) Ona nám nedovolí jazdiť na jednorožcoch.
Preťahovanie lanom:
Preťahovali sme sa so siedmakmi a naši potiahli tak že ten prvý siedmak sa strepal a naňho sa strepali daľší.
Niekto: Tý ich rozobrali ako lego.
A to najlepšie bolo prenášanie zraneného na nosítkach. Jedna dvojica mala za úlohu preniesť na nosítkach postupne štyroch "zranených" za čo najkratší čas. Ešte pred začatím súťaže Aďa takmer vykotili z nosítka, pretože jeden z nich tie nosítka zdvihol a druhý nie. No a potom keď už nám začali stopovať čas sa tí dvaja rozhodli že oni s tými nosítakmi idú bežať pospiadku. (Tak sa to slovo píše? To pospiadku akože bežali dozadu.) To sme na tom celá trieda chitili taký extrémny záchvat smiechu, ja až dokonca taký že mi z očí slzy tiekly. A ako posledná "zranená"som išla ja a tí chalani ma z nosítok vykotili hneď na začiatku. Aj tak sme však mali najlepší čas zo všetkých.
Uč.: Vidíte, vy ste ešte aj dozadu bežali a aj tak máte najlepší čas. Nach sa ostatný hanbia.
Takže ak chcete vyhrať súťaž v prenášaní na nosítkach, bežte dozadu.😂😂😂 Tak a toto bude na dnes všetko a užite si výkend. Ahoj!
