23.1. - 24.1.

147 6 9
                                    

Telesná výchova: všetci idú do haly len ja, Livka(lika_blue) a Peťa(GachaQueen_) sa ešte prezliekame v šatni. Už sme prezlečené tak sme chceli ísť za nimi ibaže niekto zamkol dvere tak sme ostali v šatni.

Ja: Viete na čo práve myslím? Sme sami v šatni. Môžme si pustiť metal!
Livka: Páči sa mi tvoje myslenie.

No... Nakoniec sme išli na chodbu lebo tam bola lepšia wifi. Na moje odporúčanie sme si pustili pesničku Masacre, the new American dream od Palaye Royale (čo vlastne ani metal není). Potom Livka vygooglila preklad tej pesničky a začala ho nahlas čítať.

Ja: Teraz si predstavte že ide po chodbe nejaká učiteľka (začnem sa smiať a pomedzi smiech rozprávam) a iba počuje: Mám dost předpisu a antidepresiv
Mám dost toho jak svým lidem dávaš zbrane.
Livka: (tiež pomedzi smiech) Alebo: No tak, vy vrahové na té párty.
Masakr je novým Americkým snem!
Všetky tri: záchvaty smiechu.

A potom sme zistili že všetky tri máme wattpad a tak som sa zmienila že tam píšem hlášky z našej triedy. No... Myslela som si že si to prečítajú a to že píšem na wattpad povedia maximálne len ľudom ktorí ho tiež majú (tých je extrémne málo) a že sa kolo toho nebude robiť nijaké veľké haló.
Ako veľmi som sa mýlila...

Piatok:
Ja: (sedím si v triede rozprávam sa s Barborkou. )
Ema: (Vbehne do triedy a začne na celú triedu hovoriť) Poďte sa pozreť do béčky. Peťa tam má nejaký blok alebo čo a tam sú zapísané všetky naše hlášky čo sme povedali! A ja neviem kto to píše! A to asi niekto z našej triedy musí byť!
(Neviem či bola naštvaná ale podľa mňa vypadala extrémne naštvane).
Ja: (Doprdele! To kto jej povedal že to píšem! Sakra, keď zistí že som to ja tak ma snáď zabije!).
Začala som sa klepať. Bolo ešte 7 minút do zvonenia ale ja som už išla dole do triedy kde máme angličtinu. Mala som pocit že keď tam budem ešte chvíľku dozvie sa že som to bola ja a vyhodí ma von oknom ako Emilovu papuču.
O pár minút prídu za mnou aj Vava a Anet ktoré majú tiež angličtinu v tejto triede. Snažila som sa neklepať a tváriť sa že ma extrémne zaujíma povrch lavice. Bolo mi to však prd platné.
Vava: Hej, Simi! Nemáš náhodou takú aplikáciu Wattpad? Alebo tak nejak sa to volá.
Ja: No, hej. (Tak a je to vonku. Chcem aby na mojom pohrebe hrali Beautiful pain od Andyho Blacka.)
Vava: Takže to ty píšeš tie hlášky?
Ja: No, hej. (Zomrela, lebo písala hlášky na Wattpad. Mám taký dojem že tento nápis sa bude nádherne vynímať na mojom náhrobnom kameni.)
No... Ale ak to nechcete aby som to písala tak ja s tým prestanem, to vymažem alebo...
Vava: Šibe ti!?! Veď to je super! Vieš aká bola sranda to čítať?
Anet: Bože môj! My sme si myslely že nás školník stalkuje, a to ty! (smiech)
Ja: (Počkať, im sa to páči? Ja nezomriem! Aj tak chcem aby mi na pohrebe spieval Andy.)
Vava: Niektoré tie hlášky by sme mohli dať aj do toho deviatackeho videa.
Anet: Konečne si na niečo užitočná v tejto triede.
Ja: (nervózny smiech)

Potom keď sme sa vrátili z angličtiny tak sa to ako blesk rozšírilo po celej triede. Všetci zrazu chodili za mnou a pýtali sa ma ako sa tá kniha volá a ako dlho to už píšem atď. Avšak strach sa celkom rozplynul až keď som počula ich smiech a „Aha, je tu aj Samo!” Až mi prišlo blbé že som sa predtým tak bála. Mám taký dojem že ma neoficiálne menovali za kronikárku triedy.  No čo ku tomu viac dodať...
Asi len to že som rada že mám takých úžasných spolužiakov.


Mimochodom. Toto je tá pesnička ktorú sme si púšťali na chodbe.

HláškovníkWhere stories live. Discover now