1.

8 2 0
                                    

        Obyčajný deň v práci som si užívala najlepšie ako som vedela. V našom meste sa nič nezvyčajné nikdy nedialo, teda okrem ľudí, ktorí sa večne niekam ponáhľali a nemali čas snáď na nič. Pracujem v miestnej kaviarni už takmer 2 roky, aby som si zarobila aspoň nejaké peniaze na svoju vysokú školu. Chcem ísť na súkromnú univerzitu a len prihláška stojí niekoľko tisíc dolárov, tie náklady na celé štúdium si nechcem ani predstaviť.
      ,,Rachel kde si?'' Kričala na mňa vedúca, keď som práve umývala stole.,,Umývam stole, čo potrebuješ?''
       ,,Daj to doumývať Anette a poď mi pomôcť s krabicami prišiel nám nový tovar.''Hodila som handru Anette a ona ju chytila, na stôl som jej položila rozprašovač s dezinfekčnym roztokom a bežala som za vedúcou.    
       Vždy, keď príde nový tovar pomáham jej s krabicami ja. Nikdy mi nepovedala prečo práve ja, ale už som si zvykla. Napadlo mi, že má vo mne dôveru, ale to s nosením krabíc asi nemá nič spoločné.
        Ako sme tak nosili krabice s dodávky do kaviarne vedúca mi povedala,, Zajtra k nám príde na zaučenie nový chalan a chcem, aby si sa ho ujala ty.''
        ,,Prečo práve ja?''
       ,,Pracuješ tu už tamker 2 roky, tak to tu už poznáš ako svoje topánky.'' Prikývla som.,,Tak zaučíš ho, ja by som to urobila sama, ale zajtra tu nebudem, tak budeš vedúca ty?''
       ,,Jasné, ak niekam musíš ísť. Ja a vedúca? To ma ako povišuješ za tvoju zástupkyňu?''
       ,,Rachel Mckenzie Rose povišujem ťa práve teraz za svoju zástupkyňu.'' Usmiala som sa,,Ďakujem Amber, ako sa ten chalan vlastne volá?''
      ,,Pozajtra ti to dám aj písomne a teraz si nespomínam má zvláštne meno, ale pozriem do jeho zmluvy.'' Prikývla som a krabicu, ktorú som držala v rukách som položila dozadu do skladu a vybrala som sa po ďalšiu.

        Na konci smeny mi vedúca povedala meno toho chalana, mal netypické meno pre američana, znelo tak cuzdo, ale za to sa mi páčilo a už som sa nevedela dočkať zajtrajška, aby som ho mohla vidieť a zaučiť ho.
        Pred kaviarňou zastalo auto môjho otca, tak som do neho nastúpila,,Ahoj oci.'' On mi vtisol bozk na líce a povedal,,Ahoj bábika ako bolo v práci?''
       ,,Bolo super vedúca ma povíšila na svoju zástupkyňu, ale ešte neviem na koľko mi zvýši plat a zajtra k nám má prísť nový chalan a mňa vedúca poverila, aby som ho zaučila, lebo niekam ide, tak preto ma aj povíšila.'' Otec sa usmial a povedal,,Som na teba hrdý, nech ti to dlho vydrží.''Usmiala som sa a otec mi začal hovoriť, že aj neho dnes v práci jeho šéf povíšil na jeho zástupcu a on tak dostane väčší plat o 40% a 20% s toho mi bude každý mesiac dávať na moju univerzitu.,,Ďakujem, ale ti od teba nežiadam oci, určite dostanem ako zástupkyňa viac a našetrím si na tú školu sama.''
       ,,Bábika to ti potrvá večnosť a už budúci rok maturuješ a budeš musieť poslať peniaze na prihlášku.''Prikývla som a odpovedala mu,,Tak dobre môžeš mi prispieť, ale iba 10% s tvojej ponuky beriem.''
     ,,Trvám na 20%.'' Povzdychla som si a keď otec zastavil uvedomila som si, že už sme pred domom, tak som vystúpila a otec tiež.,,Popremýšľam o tom ešte a dám ti vedieť.''Povedala som a otec mi prikývol.

World Cambion: Túžba Where stories live. Discover now