Vezmi si ma, Seren ✔

"46" nová šanca v Edisowne

A tak sme sa nejak dostali do jeho domu a museli sme si dávať veľký pozor, aby sme nejak hlasnejšie nebuchli dverami.

A hlavne ja som si musela dávať pozor, aby mi náhodou nevyšli z úst sliny, na ktorých by som sa pošmykla.

No snažila som sa naňho nepozerať, ale neunikol mi jeho svalnatý chrbát, keď išiel predo mnou po schodoch.

Dobre, prišla som sem kvôli niečomu inému..

Keď sme vošli do jeho izby, zamkol za nami dvere - pre istotu - a pozrel sa na mňa pohľadom, z ktorého som už vedela vyčítať, čo sa chce spýtať.

,,Ja viem, nemala som ti volať len kvôli môjmu tušeniu, ale stalo sa niečo totálne nečakané! Joshua, toto nie je náhoda, je to osud.. Práve som hovorila o tom, aká som sračka a že ma nikto neocení, ale ukázalo sa, že niekto ma predsa ocení." dohovorila som a vybrala z vrecka list, ktorý mi asi zmení život.

Teda áno, áno! Zmení. Nemôžeš myslieť negatívne..

,,Čo je to?" opýtal sa, no ja som zrazu vážne nevedela, ako to povedať, ,,Tak, Seren, už to konečne povedz."

Vzdychla som, ako keby to bola smutná správa a niekto umrel a podišla bližšie k nemu.

,,Tá módna návrhárka, čo som jej stále písala a posielala jej veci, čo som ušila, mysliac si, že si ich ani nepozerá," priblížila som mu, ,,Tak asi som nemala tak celkom pravdu.. Jednoducho mi napísala a pozvala na jej módnu prehliadku do Edisownu. Divné meno, však? Až teraz som si to všimla.. Nie je to ďaleko, ale je to predsa ako také Miláno. A vraj sa so mnou chce stretnúť. Pochopíš to?" 

Usmievala som sa a čakala, čo sa rozhodne povedať. Jeho výraz tak nadšene nevyzeral, ale dúfala som, že svoje nadšenie dá najavo svojimi slovami.

,,Wow," vydýchol, ,,Toto som vážne nečakal. Farmárka bude krajčírka? Ako to je možné? To si taka dobrá alebo si ich nejak očarovala? O chvíľu budeš mať oveľa lepšiu značku ako Gucci." Pousmial sa, čo ma donútilo sa okamžite cítiť lepšie.

Lebo jeho úsmev vyžaroval takú energiu, ktorú som mala chuť chytať a chytať, až kým by som sa nespálila.

,,To nie je všetko, Joshua. Keby áno, hneď by som o sebe pochybovala a myslela si, že ma pozvala na tú prehliahku len z ľútosti.. Ponúkla mi prácu. V Edisowne."

Hneď, ako som to dopovedala, nejak neurčito sa zatváril - alebo aspoň ja som nevedela určiť, ako sa tvári a čo si o tom myslí.

No skôr, ako som si začala obzerať jeho tvár a zisťovať, čo sa deje, sa otočil a umožnil mi len výhľad na jeho svalnatý chrbát.

,,A príjmeš to?" spýtal sa, kým sa pozeral von oknom, kde som pred chvíľou hádzala kamienky.

,,Je to predsa moja šanca a určite ju nechcem premrhať. Keby som to aspoň nevyskúšala, vyčítala by som si to do konca posratého života.. Mám šancu na niečo lepšie, než kravské hovná."

Uchechtol sa - aspoň som myslela, že to spravil, lebo sa mu zatriasol chrbát - a potom zahlásil : ,,A než som ja."

Zdvihla som obočie, aj keď nemal šancu to vidieť, a rozmýšľala, čo mu tak asi ide hlavou..

Rozmýšľa na tým, aké to bude, keď pôjdem preč? Budem mu chýbať?

A prečo hovorím v budúcom čase, keď neviem, či to je isté?

,,Veď to nie je isté. A vždy mám nárok na útek, keby sa niečo pokazilo. Dúfam, že sa nebudeš čudovať, keď ti budem klopať na okno.. A áno, klopať, lebo si kúpim auto a postavím sa naňho, aby som mohla zaklopať na tvoje okno. Lebo neviem, komu inému by som klopala." dopovedala som a podišla k nemu zozadu. Aj keď to bolo divné, dala som okolo neho ruky a zozadu ho objala. Zasmial sa - neviem presne, nad čím -, ale opätoval mi to.

Aspoň tak, ako sa mu dalo.

,,Budem čakať a dúfam, že mi niečo prinesieš." Žmurkol na mňa a ja som sa od neho odtiahla.

Jeho blízkosť mi momentálne nerobila dobre, no bolo to z viacerých dôvodov.

Mala som odísť a vedela som, že keď to urobím, bude mi chýbať a viem, že budem ako bez duše, keď ho nebudem vidieť.

Ale keď tu ostanem..

Čo z toho, keď mi moje city vlastne nikdy ani neopätuje?

Trhalo mi srdce, že som sa nevedela rozhodnúť. Či mi stačilo vidieť ho, podpichovať sa s ním a nakoniec pozorovať, ako niekoho balí a potichu trpieť. Alebo mám odísť, risknúť to všetko a trpieť bez toho, aby som ho videla?