[DL] Uväznená s upírmi

Časť 17

Teraz na rovinu.. fakt prisahám, že ak sa ma pokúsi niekto z chalanov dostať od Shiely či dokonca mi priamo zakážu za ňou ísť!.. Tak to inkognito v živote nebolo ohrozenejším ako bude v ten moment!.. Keď ide o mojich vlkov viem sa fakt naštvať! A ako už pár svoriek zistilo.. kto chce ublížiť vlkom z mojej svorky a okruhu priateľov, ten sa rána nedožije! ....Možno už vodcom svorky nie som ale svojich si chrániť budem aj pred samotným diablom! Pretože keď ja chránim svorku bojí sa ma aj smrť!..

------------

Prešli už asi 3 hodiny a ja stále nemôžem zaspať.. Vykašľala som sa na spánok. Zoskočila som z postele, prezliekla sa do tieľkového čierneho trička a k tomu si dala total jednoduché šedé legíny. Nemôžem za to skrátka mám rada tmavé farby.. (ak ma chce niekto zabiť postačí mu donútiť ma obliecť si cukríkovo ružové šaty!)

Napochodovala som si to smer kúpeľňa.. oke.. skoro som sa prizabila na poduške, ktorá sa strepala na zem, ale to nebudeme radšej riešiť pretože moja gramblavosť patrí do samostatnej kategórie. Čo najtichšie som prešla do kúpeľne tam si prečesla vlasy,nechala si ich voľne padať na ramená a chrbát a čo najtichšie sa vydala do kuchyne. Až doteraz som si neuvedomovala ako moc hladná som. Prešla som čo najtichšie chodbami aj jedálňou a nenápadne vošla do kuchyne. 

Prehľadala som všetky poličky, kúty, zákutia, skrinky, chladničku a pre istotu aj šporák.. nakoniec som si nenápadne zobrala rožok z jednej zo skriniek a šunku z chladničky. Chcela som si rožok rozrezať, no potom ma napadlo aká je karma sviňa a radšej som sa nožíka ani nedotkla.. predsa len porezanie je pri mojej gramblavosti na dennom poriadku a v dome plnom upírov? Ďakujem fakt nie! Hladne som to zjedla a utrela stôl a všetko dala do milimetra presne na miesto aby to tu vypadalo ako pred mojím nenápadným príchodom..

Práve som spratávala šunku späť do chladničky keď sa za mnou niekto ozval..

"Čo tu robíš!? Nemáš spať!?" S trhnutím som sa otočila... mierne mi odľahlo, keď som spoznala Ayata..

"Toto mi už nikdy nerob!" Povedala som naoko naštvane.. "Mimo to ani ty nespíš.. tak prečo by som mala ja?" Daroval mi mierne naštvaný pohľad na čo som ja prekrížila ruky na prsiach, ironicky sa zasmiala a pokrútila hlavou.

"Tak ja už pôjdem spať.." Povedala som a chcela vyjsť z kuchyne. Ayato sa však postavil do dverí..

"Tak skoro?" Vražedne som sa naňho pozrela..

"Tak fajn! Pre mňa za mňa ja môžem nocovať aj v kuchyni!" Povedala som naoko urazene a tvárila sa ospalo a posadila sa na opačnú stranu kuchyne kde som sa chrbtom oprela o stenu. Popravde? Absolútne sa mi nechcelo spať.. len som sa chcela dostať čo najďalej z jeho prítomnosti.. 

"Budeš tam ešte dlho stáť!?" Spýtala som sa asi po 5 sekundách a znova ho prebodla pohľadom.. Len sa pousmial a oprel sa o stenu.. na chvíľu sa otočil mimo mňa.. toho som využila a jak dáka raketa vyšprintovala z kuchyne.

"Heej, jako fakt!?" Zakričal na mňa, no ja som sa tomu len zasmiala..

"Hej fakt!" Zakričala som keď som vybehla hore schodmi.. hádam si nemyslel, že tam ako poslušný psík zostanem sedieť! Mimo to čo vôbec chcel!? Prečo sa jak dáky SBS-kar postavil do dverí!? Zasa mu hrabe či čo? Pýtala som sa sama seba po vybehnutí schodov. Okamžite som chcela vbehnúť do izby.. to by som sa ale ja nemohla robehnúť opačným smerom.. Takto to dopadá keď bežím a rozmýšľam! Bežala som jednou chodbou, druhou, treťou, zahla za roh, prebehla schodmi a konečne mierila do svojej izby. Tesne predo mnou sa objavil Ayato..

"Ideš niekam?" Spýtal sa naoko milo, no ten úškrnok neprezrádzal nič dobrého! Nevedomky som zaskučala a v hlave si za to dala facku.. Takto sa Alfa nespráva! Pokarhala som sa v mysli ale aspoň som mala výhovorku typu.. Ale ja už Alfa nie som! Zasa som si dačo kvôli riešeniu momentálne nedôležitých vecí neuvedomila.. a to síce, že ma od Ayata nedelí takmer polovica chodby, ale pár metrov.