[DL] Uväznená s upírmi

Časť 22

Prosím, pokiaľ by ste si keď dočítate túto časť, mohli nájsť čas a prečítali dole úplne na spodu posledný zvýraznený odsek, zaujíma ma váš názorik na to❤️❤️

Hlásim, že Šialená sebevražedná vlčica detektor detektív sa hlási do akcie..

"No nič, ja budem musieť ísť.. Počkáš tu, jasné?" povedala, skôr oznamovala, akoby tušila že len čo odíde plánujem ísť všetko všade prehliadať. Som skrátka zvedavá, na to si zvyknete.

"jasné?" zopakovala nedôverčivo na čo som sa len anjelikovsky usmiala a kývla na súhlas.

"ale vážne Shiela, nehodlám riskovať že ti niekto z nich ublíži.. Prosím, vážne zostaň tu." zopakovala a bolo na nej vidieť že to skutočne myslí doslovne.

"neboj saa" mávla som s úsmevom rukou a hneď ako zavrela dvere začala som plánovať kam sa ako prvé pôjdem pozrieť.. Do kuchyne.. Rozhodla som sa a už, už som chcela ísť tam. Sotva som však urobila jeden krok ku dverám, roztvorili sa a v nich stála Luna, vďaka čomu som skoro dostala infarkt..

"a nie, že hneď ako ako vypadnem do laborky pôjdeš šmejdiť po sídle" povedala rázne a ja som ľaknutím nadskočila..

"eem... Niee... Ako.. Ako ti to napadloo" usmiala som sa a snažila som sa vypadať ako to najväčšie neviniatko.

"Shiela?.." oslovila ma podozrievavo
"nešla si k dverám... Však?" spražila ma pohľadom na čo som sa nevinne uchechtla.. Kurva mne sa pri nej nič neprepečie..

"ehehe...jasné že niee.. Ako ti toto len napadloo.." odkašlala som si 'nenápadne'

"Shielaaaa!..." zavraždila ma pohľadom na čo som sa zatvárila, že vlastne neexistujem.

"čo jaa.. Veď.. ja.. Ja niič" usmiala som sa znova na čo si čapla rukou po čele.
"no čo jee... Ja za svoju zvedavosť nemôžem" usmievala som sa ďalej na čo neveriacky pokrútila hlavou.

"Shiela prosím ťa. Toľko tu vydrž, ja s Reijim niečo doriešim a hneď prídem, ale kým sa vrátim nechoď ani na krok. Dobre?" nesúhlasne som zamručala..

"lenže ja chcem ísť s tebou! Povedala som že s tebou budem všade, nemôžem len tal zostať v izbe. Navyše čo ak ti niečo urobí?" nesúhlasne pokrútila hlavou na čo som zamručala znova.

"Shiela budem v pohode, ale ty zostať tu. Prosím, sľúb mi že tu zostaneš.."

"to je tu vždy! Ale kedy si v pohode? Nikdy." zavrčala som. Vždycky samé, že je v pohode ale jej v pohode znamená skôr 'som úplne prizabitá'. Keby zomiera tak povie, že je v pohode a keby jej mŕtvolu vykopete o osem rokov neskôr aj tak by tie kosti tiež tvrdili že sú v pohode..

"toto vážne nerieš." pri tomto som skrátka musela prevrátiť očami.

"budem to riešiť Lú!" vyštekla som vzdorne.

"Nie nebudeš Shiela! Chcela som byť milá ale to sa skrátka teraz asi nedá! Takže ti kurva POSLEDNÝ! krát hovorím.. SADNI SI ZADKOM NA POSTEĽ A ANI SA Z TEJTO MIESTNOSTI NEHNI, POKÝM SA NEVRÁTIM! POKIAĽ SA TU NIEKTO OBJAVÍ TAK ZAVYJEŠ! JASNÉ?!" Nečakala som od nej že sa takto zachová... A že použije vážne tón...

" DOBRE?!" Zopakovala otázku znova na čo som len nemo kývla s pohľadom v zemi..

" výborne." odsekla a zavrela dvere. Nemusela až takto reagovať... Znova bola chladná... Aj.. Voči mne..

LUNIN POHĽAD:

V momente ako som tresla dverami a zavrela ich potichu som sa po stene zviezla na zem.. Toto som nechcela.. Nechcela som sa takto chovať... Pomyslela som si a hlavu si skryla do dlaní. Prečo som sa tak chovala.. Mám to kurva ovládať! Nadávala som si sama v hlave.. Musím ísť za Reijim. Toto doriešim potom.. Pomyslela som si, postavila som sa a vybrala sa naprieč sídlom smer laboratórium.