[DL] Uväznená s upírmi

24. Časť

Ubehol už týždeň od môjho prvého zvlčenia a pocit, že možno moje zvlčenie chovaniu okolia pomohlo, už asi nemám.
Reiji, mal nápad skúmať moju krv, aby zistil viac. Skončilo to rozbitím jeho okuliarov, zlikvidovaním polovice laborky a menším výbuchom ani neviem čoho, takže nadšený nebol, našťastie už má nové vybavenie. Dokonca každá z tých blbostí vypadá presne rovnako, čiže sa, aspoň podľa mňa, nemá na čo sťažovať.
Laito stále provokuje a mám pocit, že mu čoskoro urvem hlavu. Dávno by som to urobila, ale tie sprosté veci spojené so zabitím mi v tom bránia. Dám krk za to, že smrť u nich vyznanie lásky nikdy nebola. Chceli si zachrániť krky tak niekto povedal takúto hovadinu a rozšírilo sa to. Tým som si istá.
Ayato sa kupodivu chová o niečo normálnejšie a nejakým zázrakom, sa s ním začína dať ako tak v pohode baviť. Teda výnimkou jedla. To je nepriateľ na život a na smrť, ako inak.
Kanato sa snaží Teddyho držať odo mňa čo najďalej, je zo mňa najväčšia hrozba pre plyšákov. Som priam najväčší postrach celých dejín mackovstva a plyšákovstva. Do histórie tohto sídla sa očividne zapíšem ako maco-vrah. Výhodou je, že je výhradne proti tomu zo mňa urobiť figurínu. Je názoru, že by som Teddyho strašila. Ďalšia výhoda pre mňa.
Zo Shua sa stáva nejaký divný tichý sokolý pozorovateľ. Stále je ignorant, no pri každom dianí je prítomný a počúva, hoci sa tvári, že vníma len hudbu. V skutočnosti, si je schopný dokonca vypnúť Mozarta či čo to tam má, pri aj najmenšej zmienke o niečom zaujímavom. Nenápadne sa v miestnosti objaví, a uši nastrašené jak babky na trhu. Podľa mojich teórii trávi dokonca viac času odpočúvaním diania než spánkom.
Subaru sa jediný takmer nezmenil, až na to, že sa so Shielou z neznámeho dôvodu pobili, takže som ho chcela roztrhať na kúsky, čo sa mi skoro podarilo a takmer som pri tom zvlčila znova. Nakoniec sa to však vyriešilo ako tak normálne, hoci sa odvtedy vážne nemusia.
Shiela ku mne prístup nezmenila, len začína byť ešte viac ochranárska ako doteraz, no keďže som ja voči sestričke taktiež stále viac a viac ochranárska, je to vyrovnané.
Čo sa mňa týka, už začínam vypínať aj bez toho aby sa objavil ten malý vtáčik. Ten vlastne stále neviem kto, čo, alebo odkiaľ je. Aj preto voči mne Shiela začína byť stále viac ochranárska. Stačí náznak zvlčenia, a vypnem. Doslova odpadnem a potom sa niekde nájdem. Naposledy som sa prebrala na dlážke s hlavou od krvi, čo bol zázrak udržať odo mňa chalanov ďalej. Netuším ako sa to Shiele podarilo. Najskôr som sa pýtala, čo sa stalo. Keď sa toto však stalo asi tretí krát, došlo mi, že som znova odpadla, a tak sa už teraz ani nepýtam.

***

Je prvý deň čo sa ide do školy.. Od tej udalosti sme v nej vlastne neboli. Úprimne mi to nijak nevadilo.

"NIE! JA S ŇOU NIKAM NEJDEM! NI-KAM! ANI JA! ANI TEDDY! JE TO VRAH, ČO TO NEVIDÍTE?! NIE! JA PROTESTUJEM! IDEME V INOM AUTE! MÁME ICH DOSŤ!" vrieskal Kanato len preto aby so mnou nemusel ísť s tým macom v jednej limuzíne.

"je to krvelačný psychopatický zabijak medveďov! Čo to nevidíte?" zazrel na mňa histerickým pohľadom, zatiaľ čo ja som nasadila anjelikovský úsmev. Že to hovorí zrovna on..

"toho medveďa týždeň neuvidíš, pokiaľ sa kvôli vašim nezrovnalostiam ocitneme pred školou už v čase oneskorenej dochádzky." prehovoril pokojne Reiji, čo však očividne nemal robiť. Miesto toho aby si ten psychopat nastúpil len začal histerčiť ešte viac.

"už aj ty! Vedel som to! Ja som to vedel! MY! Sme to vedeli! Sarasi vás všetkých stiahla na jej stranu! Už sa nikomu nedá veriť! Jedine Teddymu! On jediný vie najlepšie kto mu nechce ublížiť! Však Teddy!" prebodával nás všetkých pohľadom

"môžeš sa ukľudniť a konečne si nastúpiť? A ocenila by som, kurva moc by som ocenila, keby si dávaš pozor na to čo o Lú povieš." vložila sa do toho aj Shiela s hnevom v očiach.