Please Don't Shoot! 💥

I. Prvé Stretnutie

Fuuuh...... Zadychčaná som dobehla na zastávku kde už ma nedočkavo čakala Julie . "Ty kde toľko trčíš prosím ťa?!" zúrila. "Prepáč zaspala som a budík sa mi nejako pokaz.....Prerušila ma Julie: "Okej, výhovorky teraz nie sú podstatné hlavné je že si vôbec prišla." Chápavo som prikývla. Autobus konečne dorazil a my sme doň rýchlo nastúpili. Sadli sme si na predposledné sedačky. Keď už sme konečne došli na miesto rýchlo sme vošli do budovy a rýchlym krokom sme stúpali po starých schodoch ktoré viedli do našej triedy. "JULLIE!!!" zakričala slečna Pankisonová. To je naša triedna ktorá si na Julie "mierne" zasadla. Julie sa otočila a išla smerom k nej. "Mám ísť s tebou?" spýtala som sa. "Nie nemusíš, bež do triedy." pozdravila som sa a šla som  po tých starých zatúchnutých schodoch s taškou v ruke do mojej triedy. Otvorila som dvere a tam už naštvane čakala učiteľka angličtiny Pani Rylesnová. "No hurá, akú máš tentokrát výhovorku na to že meškáš?" spýtala sa ma zvedavo a zároveň s hnevom na tvári. "No viete jaa.....som nestihla... Budík mi nezvonil... viete ako to je hneď prvý deň hih." Snažila som sa na mojej rozospatej tvári nahodiť milý úsmev no podľa učiteľkinho výrazu mi to zjavne nevyšlo. "A Williamsová dnes nepríde?" znovu sa ma vypytovala. "Príde len sa asi musí porozprávať zo slečnou Pankinsonovou." učiteľka prikývla a išla písať na tabuľu nejaké poznámky. Ja som si sadla do prednej lavice kde som väčšinou sedávala. V tom niekto začal klopať na dvere, myslela som si že je to Julie no mýlila som sa. Otvorili sa dvere a medzi nimi stál chalan ktorého som v živote nevidela. Bol totiž úplne nádherný mal čierne vlasy, hnedé oči do ktorých by som sa dokázala pozerať hodiny. "Dobrý, pančelka sorry že meškám." pozdravil sa. Učiteľka sa na neho pozrela a povedala :"To je v poriadku, keď už si teda prišiel môžeš sa nám predstaviť.". Súhlasil. "Nazdar ja som Max Cooper." celá trieda ho s nemým úžasom privítala. "Sadni si sem ku slečne Meghan." ponúkla mu miesto rovno vedľa mňa a ja som sa celá rozstriasla keď si ku mne sadol. "Čau, takže ty si Meghan hej?" "Hej a ty zjavne budeš Max však?" zasmiala som sa a on so mnou. Vybalila som si veci z tašky.   "Ty si nejdeš nachystať učebnice veď hodina už začala." pýtala som sa ho a on zatiaľ len sedel a pozeral sa mi do očí." "Haló" prebudila som ho z jeho zjavného rozmýšľania o neviem čom. "Ježiš prepáč, ja...len....máš krásne oči nemohol som odolať." Začala som sa červenať ako taká paradajka. "Ehmm ďakujem" ešte viac som sa červenala ako pred tým. On sa na mňa pozrel a začal sa smiať. "Nemám pocit že by som povedala nejaký vtip keď sa tak rehoceš."  on sa rehotal ďalej. "Prepáč ale bola si strašne chutná keď si sa tak začervenala" S jemným úsmevom som sa na neho pozrela a prevrátila som očami. Ani som si nevšimla že Julie už sedela v lavici a pozerala sa nám mňa. Zamávala som jej spoza Maxa. Ani mi neodkývala, len sa na mňa so smútkom na tvári pozrela. Keď skončila hodina bežala som za ňou a spýtala som sa jej prečo je taká smutná a čo sa stalo. Ona mi len povedala: prepáč ale nieje správny čas na to aby som ti to povedala".

Nazdar Ľudkovia!! 💞💞 Každý deň by mala vyjsť nová časť budem sa to snažiť dodržiavať hih...

Takže máme tu 1. Kapitolu. Je to skôr taký prvý nudný deň školy, taká klasika. Lenže v ďalších kapitolách sa máte na čo tešiť❤️❤️

BYE!! 💞