Všetko som počul len tlmeno, bol som po Danovou posteľou a mal zamknuté dvere. Ubehlo už pár minút a ja som nevedel čo sa dole deje. Už som to nezvládal, nezvládal som ten pocit, že dole mám kamoša ktorému pravdepodobne práve napravujú sánku tak traja chlapci. Povedal som si že nebudem kokot, tak som vyliezol von a odomkol dvere. Pootvoril som.
Nepočul som nič. Tak som sa pomaly vyplížil na chodbu ku schodom. Chvíľu som váhal ale nakoniec som sa po malých krokoch niesol dole schodmi.
"Tak tebe jebe.." - povedal som medzi zuby. Bol som vystrašený a nahnevaný v jednom.
Dano sedel na gauči a vypľúval krv do misky od cereálií čo sme jedli.
"Kámo prečo si ma nezavolal dole? Sú tu ešte? - opýtal som sa.
Dano sa na mňa pozrel s kamenným výrazom a povedal mi, že odišli a on ostal v šoku. Nikdy som ho takto nevidel, takže sa ani nečudujem.
"Povedal som im, že som to všetko predal, dali mi napiču, more veď on chodí vždy s takými nabúchanými kokotmi, tu nebolo čo robiť." - povedal.
"Musíme s tým niečo urobiť, takto to ďalej nejde Dano.."
On to vedel. Veľmi dobre.
"A čo chceš zavolať policajtov alebo čo ty debil?" - zasmial sa, nasilu.
No ja som vedel že toto už musí skončiť.
YOU ARE READING
Na vlne pacifizmu II.
AdventureNikdy nezverejnený pravdivý príbeh mladého chalana z malého mesta, ktorý chcel mať peniaze bez roboty a musel čeliť depresiám, utápaniu sa v alkohole a drogám.
