(pred prečítaním tejto časti ti doporučujem prečítať: Na vlne pacifizmu - Najtemnejšia noc)
"Každý má nejakú rutinu."
"Dobre, priznám sa, že som takto vôbec nechcel začať, ale nedalo mi to." - povedal som kamarátom s ktorými som sedel v aute.
Rutinu asi zažíva každý človek, nie je na tom nič zvláštne. Malo by byť? Myslím, že nie.
"Áno a akú rutinu máš na mysli ty filozof?" - otočil sa na mňa Lukáš z predného sedadla.
Neodpovedal som. Je jasné že v takých stavoch čo chlapci mali by som moc nepochodil s vážnou debatou. Ale bol som uväznený vo svojej hlave natoľko že som sa už potreboval vyrozprávať. Predsa len som sa doteraz zašíval doma len sám so sebou a asi kvôli tomu mi to tak bralo hlavu.
Zastavilo vedľa nás auto. Dano stiahol okno a začal sa vykecávať.
"Pssst.. kto to je?" - zašepkal som Martinovi, ktorý sedel vedľa mňa.
"Drak.." - povedal Martin a ďalej skúmal môj občiansky.
"Vyzeráš tu ako kokot" - dodal.
Dano vystúpil a pobral poskŕčané plastové fľaše z pod spolujazdcovho sedadla.
Predtým si ale stihol zapáliť a auto vedľa nás cúvalo do tmy.
"Idem to vyhodiť a padáme preč chalani, Drakovi zase jebe, ako je vlastne možné, že nás vždy nájde?" - krútil hlavou Dano.
Dano zahodil fľaše a nastúpil do auta. Naštartoval a auto sa pomaly pohlo dopredu.
"Inak Lukáš, odvezieš ma potom domov, a kľudne si to auto požičaj na večer, ale nie že mi ho rozjebete! Nech ho mám zajtra pred domom a najlepšie aj natankované, deal?" - opýtal sa Dano Lukáša.
"Deal" - odpovedal.
"A Adam, toho Draka sa raz zbavíme haha!" - povedal Dano so štastným výrazom v spätnom.
Konečne sme sa pohli z vlakovej stanice v Našom Meste. Bola to asi najtemnejšia noc.
YOU ARE READING
Na vlne pacifizmu II.
AdventureNikdy nezverejnený pravdivý príbeh mladého chalana z malého mesta, ktorý chcel mať peniaze bez roboty a musel čeliť depresiám, utápaniu sa v alkohole a drogám.
