[M̸Y̸ M̸A̸F̸I̸A̸ L̸I̸F̸E̸]

Kai's Yoghurt

„JEŽIŠI KRISTE!"  zakričala som keď som sa zlakla Haechana za rohom ako som išla do svojej izby. Skoro som aj ten džús vyliala.
„Ja niesom Ježiš, ale keď myslíš?!" zasmial sa, „Hej nieje to náhodou môj džús?!" spýtal sa prekvapene.
„Nié, to sa ti len zdá!" povedala som s úršknom na tvári, rýchlo som ho obehla a ušla do svojej izby.

„A už je to môj džús!" zatlieskala som sama sebe a začala jesť jogurt. „Fuj." nechutil nejak dobre a tak som sa pozrela na dátum spotreby.  „12.6.2018 to si zomňa robíš srandu, ako môžu mať v chladničke rok a pól starý jogurt a ja ho k tomu ešte aj jem?!" znechutene som vypľula sústo jogurtu z mojich úst do koša a následne zahodila aj ten jogurt. „No fuj!" povedala som a išla to zažalovať. Pred tým som si ešte dala džús aby ma tá hnusná chuť v mojich ústach prešla. Ten džús naštastie nebol po záruke a chutil skvelo.
No po džúse som okamžite vyletela von z izby a utekala za chalanmi, že čo to majú za staré výrobky v chladničke.  „Ako to že som práve teraz jedla rok a pól starý jogurt ktorý som práve vytiahla z chladničky ?!" naštvane som sa postavila pred chalanov. „Oh to bol ten Kaiov, on totiž keď si niečo kúpi tak potom na to úplne zabudne." zasmial sa Jimin. „Kukám s kým to tu mi spolupracujeme." zasmial sa Suho. „Čože, ty si mi zjedla môj broskyňový jogurt?!" vypleštil oči Kai. „Kai ten jogurt bol rok a pól po záruke a v chladničke bol niečo cez dva roky." zamračil sa naňho Baek. „Čudujem sa že ho nikto nevyhodil." povedala Rosé. „ U nás totiž nikto neje jogurty okrem Kaia, takže sa na ne nikto okrem Kaia ani len nepozrie." vysvetlil Wonho. „ Asi sa pridávam k vám od dnešného dňa." povedala som a prisadla si ku Wonhovy.

„Oh to už je 12 hodin?!" pozrel sa na hodiny Jin, „takže je čas obeda, konečne!" zatlieskal šťastne Jin a začal vyťahovať taniere." Mne nič prosím ťa nedávaj, myslím že mi dnes už stačilo." Naplo ma, postavila som dá zo stoličky a sadla si na gauč ku Kaiovy. „Umm prepáčte za tie jogurty, ja Vám to vynahradím!"  ospravedlňoval sa Kai, „ Už to mám, kúpim Vám dalšie!" usmial sa Kai, no hneď sa zľakol keď všetci naraz vykríkli hlasité: „NIE!"

„Stačí nám iba aby chladnička nebola plná tvojich jogurtov po záruke ktoré nikto neje!" vyhŕkol zo seba Baek na ktorom bolo vidno že má riadne nervy a zachvilu by bol aj vybuchol. „Baek, choď si radšej trochu oddýchnuť my to tu zvládneme." usmiala som sa na Baeka. „Ďakujem." povedal Baek a už kráčal preč.

„Fíha, kukám že ma prvý krát v živote oddych, gratulujem Byul!" zatlieskal mi Wonho ktorý mal už plné ústa jedla ktoré akurát Jin položil na stôl.
Veď by mu aj ruky zjedol. „Mňam daj mi ešte!" prehovoril Wonho s plnými ústami na Jina ktorý sa naňho usmial a povedal : „Tak toto je môj človek!" a už mu nakladal dupľu.

Za chvilu prišiel ku nám Baek s rýchlim krokom ktorého sme sa zľakli a všetci sme sa zostali pozerať naňho. „ Dnes o 20:30 budeme musieť vyraziť na misiu, viem že je to naša prvá nočná misia ale za bieleho dňa by to inak nešlo, takže nech vás už o 20:20 vidím prichystaných veď viete s čím!" rozkázal Baek, prikráčal ku stolu odkial si zobral malý chlebík s pomazánkou, hodil na seba kabát a niekam odišiel.
„Kam to išiel?!" spýtala som sa. „Určite niekam ohľadne misie." odpovedal mi Wonho ktorý stále do seba nakladal jedlo.
„Bože drž už tú hubu lebo sa zadusíš,  alebo mám ja teba!?" naštval sa Kyungsoo na čo som sa neudržala a začala sa smiať. Wonho sa na neho len zamračil a jedol ďalej a ďalej.

__________________________________
No čo, stalo sa aj Vám niečo podobné s
jogurtami? 😅

Ešte sa chcem ospravedlniť za to že časti sa nevyávajú nejak často, ale momentálne mám problémy s wifinou.

Inak už zase 666slov 😂😂🏴‍☠️
_________________________