[M̸Y̸ M̸A̸F̸I̸A̸ L̸I̸F̸E̸]

Dad!

„Je mi to ľúto ale váš otec zomrel a ohľadom toho potrebujeme aby ste sem prišla."

„D-dob-dobre."neudržala som sa, vypla som hovor a utekala so slzami v očiach von z nákupného centra.Poobzerala som sa naokolo či nezazrem jeden taxík ktorý by má mohol rýchlo odviesť na letisko.
Po chvíli som cez moje zaslzené oči jeden uvidela. Rozbehla som sa za ním a spýtala sa či je voľne a či by má nemohol odviesť na letisko. Naštastie bol voľný , tak som doň nastúpila. Nákupné centrum nebolo veľmi ďaleko od letiska takže cesta netrvala dlho. Keď sme boli už pri letisku, zaplatila som taxikárovi a vyšla von z taxíku. Rýchlo som bežala do vnútra a vypítala som si najbližší let do Gwangju. „Najbližší let do Gwangju je za 5 minút tu máte letenku a prajem šťastný let!" dopriala mi pani za pultom a ja som sa rozbehla smerom kde by už malo čakať lietadlo ktoré letí do Gwangju. Pri kontrole som naštastie nemala žiadny problém a tak som rýchlo nastúpila do lietadla a usadila sa. Spomenula som si na Solar, že som ju nechala samú v tom nákupnom centre. Tak som sa jej rozhodla napísať aby sa o mna nebála a nehľadala ma.
———————————————————————
                            Solar 🌞💛
___________________________________________
                               15:43

MesiacByul🌕💛
                                                          
              Ahoj Solar prepáč musela som náhle odísť z nákupného centra v Busane  naspäť  do Gwangju   niečo sa mi  dôležité vyskitlo. Naozaj prepáč že si tam ostala sama , nemusíš sa o mna báť  potom ti to     vysvetlím sľubujem. Prajem ti šťastnú cestu domov. Tvoja Moonbyul.

Solar🌞💛
Dobre MoonByul chápem ťa dúfam že sa tá vec skoro vyrieši a dopadne dobre nič mi nemusíš vysvetľovať je to v pohode ak je to niečo z tvojich rodinných dôvodov či súkromných. Chápem tá ako tvoja práva kamarátka Solar ;)

MesiacByul🌕💛
                                                       
            Ďakujem za pochopenie Solar ty vždy vieš byt tak na človeka dobrá, lepšieho som snáď ani nevidela      💛

Hneď ako som vypla mobil, lietadlo už začalo vzlietať. Stále som plakala a rozmýšľala ako má tu otec mohol nechať samú, ako to bude so mnou ďalej atď. Dala som si znovu do uši slúchatká a pustila pesničku aby som trichu odpudila zlú náladu a nachvíľu zabudla na to čo sa stalo.    ........Nachvíľu som zaspala......

Keď som sa zobudila všimla som si že lietadlo už bolo v Gwangju. Postavila som sa teda zo svojho sedadla a vystúpila z lietadla. Letiskom som už len prebehla a zase som sa ocitla v taxíku ktorý má zavezie na ulicu ktorú mi nadiktoval volajúci ktorý povedal že moj otec je mŕtvy.Zase som trochu zosmutnela . O 5 minút sme už boli na mieste a ja sim vystúpila a rozbehla sa k autu má naozaj malo čakať. S neistotou som nastúpila do toho auta. Za volantom sedel nejaký muž v čiernom oblečený, moc som mu do tvare nevidela.„Kam to vlastne ideme?"opýtala som sa ho so strachom „Uvidíš."odpovedal mi dosť naštvaním hlasom. Radšej som celú cestu už nič nepovedala a len sa pozerala von oknom. Moc som toho teda  nevidela pretože boli strašne tmavé.

Po 10 minútach sme zastavili. „Už sme tu, vystúp!" rozkázal mi. Bez domienok som vystúpila z auta.
Stáli sme pred veľkou tmavou budovou.„ Poď za mnou."chytil má za zápästie a začal má za sebou ťahať."Pusti ma viem ísť aj sama !" skrikla som naňho. "Neprotestuj, robíš si to len ťažšie a ťažšie!"
V tej chvíli som sa začala strašne báť, ako to myslel že ťažšie a ťažšie ? Zaviedol má do jednej z miestnosti tejto budovy v ktorej bolo pár nejakých ľadoch chlapov z ktorých som začala mať strach. Konečne mi pustil ruku a ja som sa mohla poobzerať po tejto zvláštnej miestnosti.Zrazu som uvidela nejakú veľkú vec pokrytú nejakou látkou. Naskočili mi zimomriavky. Vyzeralo to totiž ako nejaké telo a tak som si pomyslela že by to mohol byt moj otec. Rýchlo som sa k tomu rozbehla a odhrnula to. Veľmi som sa čudovala prečo má nezastavili ale asi to tak chceli.

Bol to ....

Bol to môj otec ....mŕtvy otec. Pozrela som sa na jeho hruď.. Bol postrelený priamo do srdca. Zase som sa rozplakala. Pár minút som tam len tak plakala až kým ku mne neprišiel jeden z mužov.„ Dobre už si sa vyplakala dosť nemáme celý deň , a teraz máš právo niečo vedieť."  Dala som si dlane preč z tvare a pozrela sa naňho a trochu sa upokojila.„A-a-ako sa t-to sta-stalo?!" uslzene som sa vyzvedala.„Nie tu."zase má schmatol za zápästie a postavil má na nohy a začal má ťahať za sebou.
Odbočili sme do malej miestnosti s dvoma stoličkami a menším stolom.Pustil ma a zavrel za sebou dvere. „Sadni si!" rozkázal mi a ja som si sadla na stoličku. „Môžem začať ?" spýtal sa a ja som len slabo prikývla.„Tvojho otca postrelilia mafia za nevyrovnané účty atď, asi si hovoríš prečo niesme na polícií, to pretože po tvojom otcovi išli policajti a preto ho máme u seba." vysvetľoval mi to všetko.„Tak že to znamená že bol mafiánom?!" neverila som vlastným ušiam. On len prikývol.„Prečo sa to sakra dozviem až po 17 rokoch a práve keď zomrel?!"nechápala som celú túto situáciu. „Tvoj otec totiž nechcel aby si sa dozvedela že bol mafiánom pretože by mal ešte väčšie problémy ako mal, a myslel si že ho za to budes neznášať."   „Oh a skoro som zabudol, budeš musieť byt spolu s jednou mafiou ktorá tá výchova ako tvoj otec, verím v to že nebudeš robiť problémy a budeš v praví mafiána výborná keďže si dcéra jedného najlepšieho mafiána." pozrel sa na mna.„T-takže budem pracovať pre m-mafiu?!" vykúlila som na neho oči. „Už to tak vyzerá."
„A-a-ale j-ja nech-nechcem, a k t-omu tie problémy atď." strašne som koktala.„Ja už nič meniť nemôžem" s týmito slovami sa postavil zo stoličky, chytil má znovu za zápästie a spolu sme vyšli z miestnosti na veľkú priestrannú chodbu. „Priprav sa , teraz tá zavediem k mafií s ktorou budeš, nemusíš sa ničoho báť sú na mafiánov milí dokiaľ majú dobrú náladu"
začal a mieril si to do veľkej miestnosti kde už čakalo asi 14 chalanov. Vyzerali pre mna strašidelne, strašne som sa ich bála. „ Dúfam že sa o ňu dobre postaráte,veľa šťastia už je len vaša." odpovedal a odišiel z tejto miestnosti niekam do neznáma.

Otočila som sa na tu veľkú armádu chalanov a naskytla sa mi husia koža po celom tele.

„Tak vytaj u nás dievčina!"

———————————————————————
Yaaah 1000+ slov a moje ruky asi zachvilu odomrú.
Dúfam že sa Vám páčila dnešná časť a dúfam že aj tá ďalšia bude super.

Jaaj lúbkam vás všetkých ❤️😂

Ps: dobrú noc niektorým ktorý idete chrápať! 😂😘

Zatiaľ bye bye birdos!💜
___________________________________________