[M̸Y̸ M̸A̸F̸I̸A̸ L̸I̸F̸E̸]

My new home?!

„Tak vitaj u nás dievčina!" privítal má jeden z nich a ja som sa na neho zamračila „Ale no ták, snažím sa byt na teba milý a ty sa na mňa ešte aj škaredo pozrieš ."  urazene si prekrížil ruky. „Nepočúvaj ho, je to kretén, radšej by sme sa ti asi mali predstaviť, ja som Baekhyun." mili sa na mna usmial a podal mi ruku.
Ja som ju pomaly,nechcene a opatrne priíjmula.On odomna odstúpil a za ním už stála dlhá rada chalanov. „Poďme to urýchliť." povedal Baekhyun a začal ukazovať prstom na ostatných a začal mi ich predstavovať:„Toto je Taeil, Kai, Lay, Jin,toto Jungkook, Jimin, Kyungsoo, Yuta, toto sú Kihyun, Wonho, Haechan, Jeno a ten ktorý tá pozdravil ako prvý je Minhyuk a mňa už poznáš, asi je to na teba veľa no budeš si musieť zvyknúť." zas sa na mn usmial a ja som zostala stáť ako obarená.„No nič, nestojme tu ako 5 peňazí a poďme sa presunúť do nášho bunkru." otočil sa na odchod a všetci za ním.
„Ja nikam nejdem, chcem ísť domov,preč  zbudnúť na všetko čo sa stalo!" vykríkla som a všetci sa zastavili a pozreli sa na mňa.„Bohužiaľ nemáš na vyber." prišiel ku mne Baekhyun a chytil má za zápästie a všetci spolu sme vyšli z budovy.„Pusti ma!" skrikla som po ňom a on sa na mňa pozrel:„Od nás už nikdy neutečieš zmier sa s tým, a ak budeš stále proti, budeš si s tým robiť ešte horšie." zamračil sa na mňa a stiskol mi ešte viac ruku na čo som vydala menší zvuk.

Pred budovou nás čakali tri autá. Každý si nastúpil do jedného z áut a Baekhyun má vtiahol  do jedného tiež a sadol si vedla mňa a už sme mierili boh vie kam.Sedela som medzi Bakehyunom a Yutom, teda ak som si dobre zapamätala mená.
Išli sme hrozných 30 minút. Celú cestu som bola ticho a plakať nemalo ani cenu. Keď sme zastavili, všetci vystúpili z auta. Baekhyun má znovu chytil za zápästie a ťahal má von z auta. Keď sme už všetci vystúpili z áut, všimla som si zase veľkú budovu no táto bola biela. Vykulila som oči a Baekhyun má privítal: „Tak vitaj u nás!" Všetci sme sa pobrali do vnútra. Ako som urobila prvý krok do vnútra uvidela som naozaj úžasnú predsieň. Znovu som vykúlila oči a povedala tiché "wow". „Tak čo páči sa ti u nás ?" spýtal sa Baekhyun. Neviem odkial ale nabrala som odvahu a odpovedala mu :„ Na to že ste mafiáni som čakala niečo horšie ako som si predstavovala." Baekhyun sa len pyšne usmial a povedal : „My niesme totiž ako ostatné mafie, my sme niečo špeciálne." povedal a začal kráčať ďalej po budove a stále má držal za zápästie tak som stále musela ísť za ním.„Teraz ťa zavediem kde budeš mať svoju izbu." Obaja sme zabočili so jednej z uličiek a zastavili pri jedných z dverí. Baekhyun začal vyťahovať kľúč a začal odomykať dvere. Vtisol má dnu a povedal:„ z tejto izby nevychádzaj sama od seba a preto ťa tu na čas zamknem, za chvilu sem pridem ti to tu poukazovať a viacej zoznámiť ti ostatných členov, zatiaľ sa maj!" dohovoril a začal zatvárať dvere.„Počkať, ne-!" nestihla som dopovedať a dvere už boli zamknuté.Tak som sa hodila na posteľ a začala plakať.„Čo sk tu naozaj ostanem navždy?!" hovorila som si. Chvilu som plakala až dokým som záhadne nezaspala.

Po pár minútach  som sa zobudila ako sedí niekto vedla mňa a volá moje meno a trase so mnou.

___________________________________________

Konn'chiwa!

Prepáčte za kratšiu časť ale dnes by som vydala aj ešte jednu ďalšiu tak nestrácajte nádej !😂

Uvidíme sa pri ďalšej!
Bye bye !!💜💜😊
___________________________________________