[M̸Y̸ M̸A̸F̸I̸A̸ L̸I̸F̸E̸]

My first training.

Ráno som sa zobudila na zvonenie budíka. Už zase ale tentoraz na mobile. Bolo 7:30 a ja som vyšla z postele, vybrala si veci a obliekla si ich. Pyžamo som si uložila na posteľ a sadla si na stoličku pri stolíku. Pozrela som sa na mobil a vtedy mi došlo že môžem zavolať na pomoc, rýchlo som ho teda zobrala do ruky a začala hľadať chat so Solar. Ako som jej chcela napísať Lay mi v tom vbehol do izby a vytrhol mi mobil z ruky a povedal :„Poď ideme tá naučiť strielať a mobil si nechávam nepotrebuješ ho!" ako to dopovedal rýchlo som sa za ním rozbehla.„Hej vráť mi to, je to môj mobil !" kričala som po ňom. „Teraz už je môj, nebudeš mať mobil dokým sa nezmieriš s tým že ti už nikto nepomôže a že si súčasťou mafie!" pozrel sa na mňa a j som nahodila sad face. „Poď už, nech nemeškáme." chytil má za ruku a vyrazili sme tam kde sa budem učiť strielať. Keď sme prišli do haly tam čakala už Jimin a Yuta. Ako som sa pozrela na Yutu zase sim vydela ten jeho vražedný pohľad na mne. Znova mi naskočila husia koža. Yuta sa postavil z lavičky a blížil sa k nám. Ja som sa skryla za Laya a triasla sa akoby som bola niekde v Antarktíde. „Nemusíš sa ho báť nič ti neurobí, len niekedy vyzerá že fakt chce niekoho zabiť."zakričal mi z druhého konca haly Jimin.„T-to s-sa ti t-tak lahko p-povie." koktavo som mu odkričala naspäť a on sa na tom len zasmial. Lay sa na mňa otočil a odstúpil odomňa. Yuta medzitým išiel do nejakých šuflíkov a vrátil sa s štyrmi zbraňami. Chalanom podal zbrane a potom aj mne. Ja som ju príjmula s ťažkosťami a jemu zostala posledná zbraň „Najprv ti to ukážeme mi a potom to skúsiš ty." povedal mi Yuta a usmial sa na mňa aby som si nemyslela že má chce zabiť ajked som verila v to že to je len falošný úsmev. Všetci sa dali oproti terče a začali strielať. Pri tom ako strieľali mi skoro praskli bubienky, ale úprimne poviem že im to ide fakt úžasne. Asi sa fakt chcem naučiť strielať.
„A teraz je rad na tebe ." zakričal na mna Jimin pri terči a ja som sa k nemu rozbehla a on mi podal svoju zbraň pretože ja som si ju zabudla na lavičke. Chytila som ju do rúk a chvilu rozmýšľala nad tým či to naozaj dokážem. Keď som si začala veriť, strelila som zo zatvorenými očami. Keď som ich otvorila, pozrela som sa an terč a strelila som ..

priamo do stredu terča. „ Wow! To ani ja som takto prvý krát nestrelil, ako to ?!" Yutovi skoro spadli ústa. „ O môj bože! Ja som to dokázala, nemozem tomu uveriť!" Skákala a kričala som ako psychopat. Od radosti som sa rozbehla k chalanom a obýmula som ich. Hneď po tom som sa spamätala. „Oh, prepáčte!" sklonila som hlavu zahanbene.„To je v poriadku!" povedali jednohlasne a obýmuli má naspäť. Odtiahla som sa od nich a sama od seba som zase zobrala zbraň do rúk a vystrelila do terča. A zase do stredu terča.„Ja asi snívam !" kričala dom po celej hale a chalani sa na mna len s hrdým úsmevom pozerali. Keď som prestala kričať prišiel do haly Baek:„ Čo sa to tu deje počul som nejaké čudné výkriky?!"
„Byul práve zvládla strieľanie na 1* bez toho aby sme jej nejako pomáhali!" skričal radostne Lay. „Tak to som rád, vydno že si rodená mafianka!" zasmial sa Baek a ja som ho prepálila pohľadom. „ Nemusíš sa hanbiť za to čo si."mrkol na mňa Baek a odišiel z haly.
„Čo teraz?" spýtala som sa pretože som sa začala dosť nudiť.„ Poďme si zahrať fľašu!" skríkol zrazu Lay. „Nié prosím to neznášam!" smutne som si čupla k nim. „Neboj bude to sranda!" usmial sa na mňa Lay a neviem odkial nabral fľašu a zatočil s ňou. Padlo to na jeho samého. „Skús streliť priamo do stredu terča proti Byul a ak prehráš musíš pobozkať Yutu!" zasmial sa Jimin a Yuta ho začal skenovať pohľadom ' skap'.
„ Ok to bude fuška." povedal si Lay a my dvaja sme sa postavil proti terče so zbraňami v rukách. Naraz sme strelili do terča. Pozrela som sa najprv na Layov a až potom na môj terč a Lay spravil to isté. Lay o kúsok inú stred a ja som zase zázračne strelila do stredu terča. Čože, ako je to možné ?!" vyvalil na mňa oči Lay a Jimin sa začal zbesilo smiať. Ja a Lay sme si teda sadli naspäť ku Jiminovy s Yutom. „Pusu, pusu, pusu!" Povzbudzovala som spolu s Jiminom a pozerali sme sa ako ide Lay pobozkať Yutu. Lay sa pomaly približoval k Yutovy ktorý len silno zatváral oči. Ako bol Lay pri ňom už blízko rýchlo sa Lay obtrel o Yutove pery a začal kričať a pobehovať po hale ako zmyslo zbavený a j s Jiminom sme prežívali záchvat smiechu.
„Čo sa to tu zase deje ?!"

___________________________________________
Hello birdos!!

Prepáčte že včera nič nevyšlo ale tá škola je fakt zlo! 😭
💜💜
___________________________________________