„Tak, ako ide to vaše nie sme kamaráti priateľstvo?"
Simon pokojne sedel na plastovej sedačke rad pod Phoenixom a s krabičkou plnou jedla sledoval futbalový tréning, rovnako ako jeho najlepší kamarát, ktorý však jeho otázku vôbec nevnímal. Pohľad mal zapichnutý do dresu s číslom 12, ktorého majiteľa už niekoľko týždňov nevidel bližšie, ako z hľadiska.
„Haló, Zem volá Phoenixa!"
„Rozprával si sa s Oliverom?"
„Od toho incidentu sa už spolu nerozprávame, nie. Prečo, Bennet?"
Phoenix pokrútil hlavou a z krabičky svojho najlepšieho kamaráta opäť ukradol nakrájanú mrkvu, no po mysli mu neustále behali myšlienky týkajúce sa Olivera, no i Rivera.
„No tak, ako ide to vaše priateľstvo s Riverom?"
„Vlastne za mnou každý deň chodí do práce a no... Rozprávame sa? Neviem, River rozhodne nie je dokonalý kandidát na dlhé rozhovory pod holým nebom."
„Bennet, istotne vieš, že Tucker má priateľku... Však?"
„Preboha! To, že za mnou každý deň chodí do práce a ostáva až do záverečnej neznamená, že sa teraz vezmeme a budeme mať dvadsať mačiek. Sme predsa realisti, Si."
No nech sa Phoenix akokoľvek snažil presadiť svoju verziu príbehu, všetko nasvedčovalo tomu, že minimálne jeden celé toto priateľstvo vníma ako niečo viacej. Na prvý pohľad je to však nemožné zistiť.
„Ako myslíš, Bennet, ako myslíš."
★
YOU ARE READING
𝐂𝐀𝐋𝐋 𝐌𝐄 𝐌𝐀𝐘𝐁𝐄 /SK
Short StoryCigareta medzi perami, drzý výraz, ruky zastrčené vo vreckách a cesta za ním plná zlomených sŕdc. River Tucker. Hlava ponorená v knihách, plná myšlienok a srdce čakajúce na lásku. Phoenix Bennet. Kto by čakal, že sa tieto dve na prvý pohľad odlišn...