Cigareta medzi perami, drzý výraz, ruky zastrčené vo vreckách a cesta za ním plná zlomených sŕdc. River Tucker.
Hlava ponorená v knihách, plná myšlienok a srdce čakajúce na lásku. Phoenix Bennet.
Kto by čakal, že sa tieto dve na prvý pohľad odlišn...
¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
River Tucker nevidel Phoenixa už celý týždeň. Snažil sa ho zastihnúť na školskej chodbe, ale vždy sa mu podarilo zmiznúť ešte predtým, ako sa k nemu dostal.
River Tucker bol sám.
Síce okolo neho denne prechádzalo niekoľko stoviek detí, bol sám. Pocit, ktorý mu priniesol Phoenix, bol jediným lusknutím prsta preč. Bol to zase ten starý (dobrý) River.
„Čo tu robíš?"
Ihneď, ako zbadal Alasku opierajúcu sa o jeho skrinku, mu v žilách navrela krv. Ruky zovrel v päsť a mal najväčšiu chuť si do niečoho udrieť.
„Neviem, čakám na teba, žeby?"
„Myslel som, že máš na robote odháňanie ďalších ľudí z môjho obzoru. Chceš sa zbaviť všetkých, ktorý sú v blízkosti dvoch metrov, Alaska?"
Alaska ostala bez slov. Netušila, že sa River dozvie, čo povedala Phoenixovi. Až teraz si uvedomila, akú chybu spravila. Ale na ľútosť bolo až príliš neskoro.
„Ja..."
„Vieš čo, už radšej mlč. Ak máš za potrebu ovládať ľudí, ktorí sú okolo teba, fajn. Ale nájdi si na toho niekoho iného. Pretože medzi nami je koniec, Alaska."
„River..."
„Konečne som našiel niekoho, pri kom som sa cítil... Akceptovaný. Ľúbení. A ty si to celé zničila. Už sa nemáme o čom rozprávať. Celý tento vzťah bolo jedno veľké divadlo. Zbohom, Alaska."
Phoenix, ktorý prechádzal okolo na hodinu biológie, započul ich rozhovor. Pohľadom vyhľadal Rivera, ktorý si jeho pohľad všimol. No ani jeden z nich sa k tomu druhému nepohol. Hľadeli si do očí, až kým im v ušiach nezačal zvoniť školský zvonček.
Bublina praskla a ich cesty sa opäť rozišli. Nechali za sebou len zlomenú Alasku, ktorej po lícach stekali vodopády sĺz. Možno len potrebuje niekoho, kto jej ich jemne zotrie a naučí ju, čo je to pravá láska.
