Cigareta medzi perami, drzý výraz, ruky zastrčené vo vreckách a cesta za ním plná zlomených sŕdc. River Tucker.
Hlava ponorená v knihách, plná myšlienok a srdce čakajúce na lásku. Phoenix Bennet.
Kto by čakal, že sa tieto dve na prvý pohľad odlišn...
Ops! Esta imagem não segue nossas diretrizes de conteúdo. Para continuar a publicação, tente removê-la ou carregar outra.
„To už sa mi ani nepozdravíš?"
Alaska kráčala za Riverom, ktorý vedel, že sa jeho úspešná ignorácia v tom momente skončila. Zastavil pri skrinkách a o jednu sa ladne oprel. Pohľad zapichol do tváre jeho priateľky, ktorá naňho pozerala so sklamaním v očiach.
„Alaska..."
„River, ja už takto ďalej nevládzem. Buď chceš byť so mnou, alebo to ukončíme a každý si pôjdeme svojou vlastnou cestou."
I keď to tak nevyzeralo ani na desiaty pohľad, River si svoju existenciu nevedel bez Alasky predstaviť. Stala sa jeho súčasťou, či chcel alebo nie. Telom sa odrazil od skrinky a jediným krokom skrátil vzdialenosť medzi ich telami. Rukou sa jej dotkol líca a jemne jej ho pohladil.
Snažil sa ich vzťah prebudiť k životu, no všetky emócie v ňom boli už dávno mŕtve. Minimálne pre ňu. No nemohol sa jej vzdať. Bola jeho jediným majákom v tejto budove, ktorý mu vždy ukázal správnu cestu. Skrátil vzdialenosť i medzi ich perami, na čo si ho Alaska pritiahla ešte o niečo bližšie.
Riverove pohyby ako keby nepatrili ani jemu. Cítil sa ako robot, pracujúci na rozkazy niekoho iného. No Alaska sa konečne usmievala, čo mu stačilo ako signál toho, že robí dobre. Obetoval svoje šťastie na úkor jej. A to má byť podstata vzťahov, nie je tak?
