Cigareta medzi perami, drzý výraz, ruky zastrčené vo vreckách a cesta za ním plná zlomených sŕdc. River Tucker.
Hlava ponorená v knihách, plná myšlienok a srdce čakajúce na lásku. Phoenix Bennet.
Kto by čakal, že sa tieto dve na prvý pohľad odlišn...
К сожалению, это изображение не соответствует нашим правилам. Чтобы продолжить публикацию, пожалуйста, удалите изображение или загрузите другое.
„Phoenix!"
Alaska, lapajúc po dychu, dobehla k skrinke s číslom 9, pri ktorej stále ešte stále ospalý Phoenix Bennet. Tašku mal prevesenú cez jedno plece a ruky mal plné učebníc, ktoré Alaska ani nepoznala.
„Alaska..."
Nevedel, že ho Alaska Skyeová pozná a preto si nebol istý, či sa len pomýlila, alebo sa prihovára naozaj jemu.
„Tak som myslela, že by sme mohli ísť spolu na hodinu. Čo ty na to?"
Súhlasné prikývol a neustále premýšľal, prečo si Alaska až teraz všimla, že ho má za spolužiaka a že majú všetky hodiny spolu. Možno len potrebuje úlohu z chémie a už sa jej minuli zdroje.
Na nič z toho sa však nepýtal. Potichu kráčali po chodbe bok po boku, no i úplní cudzinci by vám prišli viacej bližší. Po celý čas sa obidvaja vyhýbali možnému očnému kontaktu a o konverzácii nebolo ani reči. Ihneď, ako spoločne vošli do triedy, Phoenix čakal, že ho Alaska opustí a všetko sa vráti do starých koľají. No miesto toho Alaskyno útle telo dopadlo na stoličku vedľa Phoenixa.
„Um... Tu sedí Simon."
„Ja viem. Len ti chcem niečo povedať."
Otočila sa lepšie na Phoenixa, ktorý sa cítil ako na výsluchu. Pohľadom skúmal každý kút triedy, len aby sa nemusel pozerať Alaske do očí.
„Neviem, čo vy dvaja s Riverom spolu máte, alebo nemáte, ale je to môj priateľ a rozhodne sa o neho nemienim deliť s tebou. Len som chcela, aby si vedel, že si nájdi vlastného priateľa a nekradni ho mne. Krásny deň."
