Cigareta medzi perami, drzý výraz, ruky zastrčené vo vreckách a cesta za ním plná zlomených sŕdc. River Tucker.
Hlava ponorená v knihách, plná myšlienok a srdce čakajúce na lásku. Phoenix Bennet.
Kto by čakal, že sa tieto dve na prvý pohľad odlišn...
¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
„Veril by si tomu, že už o pár dní je maturitný ples a potom maturita? A už ma v tejto diere nikto nikdy neuvidí, ľudkovia."
Phoenix pohľadom skákal zo Simona na nového člena ich klubu, ktorého členmi boli doteraz iba oni dvaja, čo bohate stačilo. Alaska bez jediného slova sedela vedľa Simona, ktorý jej ochranársky držal ruku. Jeden deň sa s ním nerozprával a on si stihol za neho nájsť náhradu.
Pekne, Simon.
„Takže... Vy dvaja ste teraz akože..."
Alaskina tvár sa ihneď zafarbila dočervena, zatiaľ čo Simon sa hrdo vystrel, ako keby vyhral životnú výhru.
„Áno. Nejakým zvláštnym zázrakom mi toto prekrásne stvorenie dalo šancu. Ale nemôžme sa čudovať. Som neodolateľný, však Bennet?"
„Prestaň, lebo si túto šancu rozmyslím, Si."
Phoenix sa z ničoho nič rozosmial na celé ihrisko. Už dávno sa necítil takto šťastne a vedel, že priatelia sú to jediné, čo v živote potrebuje. A síce mu Alaska jedno také pokazila, i napriek tomu mu istým spôsobom prirástla za tú hodinu k srdcu. Hlavne robila jeho najlepšieho priateľa šťastným a za to mala obrovský plusový bod.
„Simon nenávidí, keď ho niekto volá Si. Pripadá si potom ako dieťa. Či od Alasky ti to zrazu nevadí, ty imbecil?"
Kúsok mrkvy, ktorý mu ukradol z misky po ňom silno hodil, čo začalo bitku, od ktorej sa Alaska radšej dištancovala. Pohľadom pozorovala okolie, ktoré sa pomaly menilo na jarnú rozprávku. Stromy začínali naberať odtiene zelenej a vonku sa dalo sedieť i bez zbytočných vrstiev oblečenia.
Nakoniec sa zahľadela na tých najväčších čudákov na škole, ktorých krik sa ozýva snáď po celom areáli školy. Nikdy by si nepomyslela, že práve jeden z nich bude jej šťastným koncom.
