Divočarka

Prebudenie

Zo sna ma vytrhol zvláštny šum a neskôr krik. Na lúku vtrhli akýsi ľudia. Úplne obyčajný na prvý pohľad. No keď som sa prizrela bližšie videla som že sú iný. Ich oči boli celé čierne!
Oblečený boli v akých si čiernych otrhaných handrách a mali na sebe čierne plášte.. Na nohách mali obrovské bagamdže. Smrdeli smolou a v rukach mali niečo ako rybárske siete.. Snažili sa ich rozchodiť po lúke a po chytať do nich čo najviac víl... Očami som blúdia po lúke a hľadala som Strapa s Kamilou.. Malý ušatý škriatok sa snažil dostať sa spod siete.. A tak som ju s námahou nadvihla a privynula ho v náručí..
,, pod rýchlo k vode! "
,, všetci k vode!" kričal na malé zeničky.
Najskôr som sa snažila utekať k vode no keď som videla ako kvietky padajú pod sieťou. Ktorá iskrila akoby v nej bola elektrika, nedalo mi. Musela som pomôcť.. Snažila som sa sieť nadvihnúť, no bola príliš ťažká na to aby som zachránila každú vílu.. V tom za z vody vynorili akési postavy.. Boly celé z priezračnej vody až tak že cez ich telá ste mohli vidieť. V okamihu boli pri mne a pomáhali mi nadvihnúť sieť. No útočníci sa na nich vrhli so zvláštnym bičom.. Videla som všade plač a zúfalstvo. Cítila som hnev, smútok, beznádej.. Nevedela som ako pomôcť a tak velmi som chcela.. Prestala som sa ovládať a začala som kričať.. Neviem čo som kričala no môj hlas sa zmenil na tlakovú vlnu ktorá útočníkov odhodila o pár metrov.. Ako náhle sa pozbierali niečo na mňa zakričali v divnej reči a zmizli.. Začala som prichádzať k sebe a obzerať sa.. Strapo pomáhal vstať klinčekom.. Zvláštny vodný rytieri tiež pomáhali kde sa dalo, ale kde je Kamila? Hľadala som ju pohľadom no nikde som ju nevidela.. Už sa ma zmocnila panika keď som ju zbadala.. Zvláštne svetielkovala, v rukách mala akýsi batôžtek a z neho sa vynulo niečo ako svetielkujuci prach.. Prach sadal na lúku a doráňané kvietky a tie razom akoby ožili. Začala som pomáhať kde sa dalo. Pýtala som sa ako im môžem pomôcť.. Podávala lístočky s kvapkami rosy aby sa ovlažili.. Takto sme pokračovali do skorého rána...