Divočarka

Pribeh Knihy

Po zvyšok dňa som viedla s knihou rozhovory. Počúvala som príbehy o slávnych divočaroch, o vílach a elfoch. O bájnych bytostiach o ktorých sa píše v rozprávkových knihách. A dokonca aj o takých o ktorých sa ani len nepíše.. Kniha opisovala nádherné bytosti. Rozprávala pútavé príbehy . Chcela som však počuť jej príbeh. Už som si domyslela že táto kniha nieje len tak hocijaká kniha z obchodu.. Je stará a múdra a preto ma zaujimal aj jej príbeh. A tak začala rozprávať aj ten svoj.
"V dávnych časoch keď zem nevládalo ešte toľko zla a každá bytosť sa mohla voľne pohybovať po zemi nebolo divočarov treba.. No ľudia začali byť nenásytný a začali kúzelné bytosti loviť pre svoj úžitok. Je známe že kto okúsi nápoj z krídel víl bude ovládať rastlinstvo a kto sa elfej krvy napije ten bude rozumieť reči zvierat, bude vedieť zver vystopovať. Ľudia začali kúzelné bytosti lovit pre svoj prospech.. Určite si už počula o drakobijcoch. No o lovcoch elfov a víl sa toho nahovorilo už menej.. A tak sa najvyšší z každého rodu stretli a aby ochránili kúzelné bytosti stvorili knihu a dali jej moc odhaliť v ľuďoch dobré, ale aj to zlé. V ten deň som sa zrodila.. Dali mi moc ochraňovať kúzelné bytosti. No ja sama som nezvládala takú náročnú úlohu a preto som vyhľadala ľudí s čistým srdcom. Nezištných a dobrých . A tým som dala kus zo svojej moci.. A tak zrodili sa divočary. Roky mi pomáhali chrániť mojich zverencov no bolo to nad naše sily a tak sme sa rozhodli že kúzelný svet pred očami ľudí ukrijeme.. Iba tak budú tieto čisté bytosti v bezpečí. Už tisícročia divočari strážia toto tajomstvo. Žijú si pokojným životom no ak niekde hrozí nebezpečenstvo sú pripravený položiť život za kúzelnú krajinu a jej obyvateľov."
Myslím že už viem kde je moja mama. Kniha je pravda že moja mama je divočarka?
,, áno dieťa tvoja mama je zo slávneho rodu divočarov."
Ale... Ale to potom znamená.... Že ja...
,, správne "
A a a ale ja nič o divočaroch predsa neviem. Ja nemám žiadnu schopnosť nikdy predtým som o nich nepočula.. Moja mama mi nikdy o nich nerozprávala.
,, si si istá dieťa?"
Tak to by som si hádam pamätala. Nemyslíš?
,, a čo rozprávky na dobrú noc ktoré čítala z mojich strán?"
Spomínam si na rozprávky... Na krásne rozprávky o lesoch a lúkach a elfoch a drakoch o riečnych vílach.. Čítala mi ich mama s knihy ktorú nazývala priateľkou.. Konečne si spomínam na Lesanu.. Si to TY! Ty si priateľka mojej mamy.. Si Lesana na ktorej príbehy som sa ako dieťa vždy tešila.. Ale veď ty si....si len kniha.. Ako mi už len ty môžeš pomôcť??
,, Aaach dieťa.. Ešte dlhá cesta je pred nami a ešte mnohému sa musíš naučiť. Ale teraz si choď odpočinúť. Zajtra nás čaká tvoja životná cesta. "