🌸 Nezabudla som 🌸/Fanfiction/ / Dejrisa/

🌸3🌸

Pohľad Sama :

Verím Dejzrovi viac než komukoľvek inému z našej party. Mal by som mu povedať o mojej ségre. Myslím, že by si spolu dobre rozumeli. Nemá veľa kamarátov. Neverí skoro nikomu. Myslí si, že by ju zradili a využívali by ju len aby sa dostali ku mne. Ani sa jej nečudujem. Kamarát jej prospeje. Hneď som išiel napísať Dejzrovi.

(M: Moon , D: Dejzr)

M: Dejzr?
D: Ano?
M: Musím ti niečo povedať.
D: Poslouchám.
M: Verím ti viac ako komukoľvek inému. Preto ti chcem povedať jedno tajomstvo.
D: Proč to vravíš tak vážne? Děje se něco?
M: Ide o moju ségru... Potrebuje kamarátov a myslím, že by ste si dobre rozumeli.
D: Dobře. Ale v čem je háček?
M: V ničom. Len by si mal vedieť jednu vec.
D: Poslouchám.
M: Keď bola malá tak sa zamilovala do jedného chalana... Nechcem aby si túto tému pred ňou rozoberal. Je na to veľmi citlivá.
D: Dobrá. A čo se stalo s tým chlapcem?
M: Sám ani neviem. Odišiel. Ale nechcem aby sa jej niečo stalo. Keby som ho teraz niekde našiel tak by to pre neho neskončilo dobre.
D: Dobrá. Chápu. Nechtěl bych bejt na jehož místě.
M: To by si nechcel. A ďakujem, že to chápeš. Znamená to pre mňa veľa.
D: V pohodě.

Vypol som mobil a išiel natáčať video. Som rád, že mi to vyšlo.

O pár dní neskôr :

Konečne! Už by tu mali každú chvíľu byť! Neviem sa dočkať. Už to bolo naozaj dávno , čo sme sa naposledy stretli. Zrazu v diaľke počujem: ,, Nazdár!" Hneď sa otočím a vidím ako mi Matyáš kýva. Prídem k němu a vidím za ním Dejzra a Vitu. ,,Chalani ! No konečne! Rád vás zasa vidím." Povedal som. V tom mi přišla smska od Kláry. ,, Ahoj Samo. Ešte sa chvíľu zdržím v škole. Keď prídeš domov povedz to prosím mame a otcovi. Nech sa nestrachujú." Dočítal som. Kdo by chcel ešte ostávať v škole? Ja by som z nej vypadol len čo by sa dalo. No nebudem to teraz riešiť. ,, S kým pak sis to psal?" Uškrnul sa na mňa Mattem. ,, Sa nezblázni. So ségrou." Prevrátil som očami. ,, A kdy si někoho najdeš?" Spýtal sa Vita. ,,Co vám je chalani?" Začudovane som sa na nich pozrel a spustil sa do rehotu.

Dorazili sme k nám domov. Teraz len vyriešiť kde budú všetci spať. ,, Takže..." Začal som. ,, Mattem, ty budeš spať u mňa v izbe na matraci na zemi. Vita, ty budeš spať na mojej posteli. A Dejzr, ty budeš spať na matraci na zemi u mojej ségry." Odpovedal som. ,, A kde budeš spát ty?" Spýtal sa Dejzr. ,, Ja budem spať v obývačke na gauči." Povedal som. ,,Co blázníš? Vždyť já si vezmu ten gauč a ty půjdeš na matrac." Povedal rozhodne Dejzr. ,, Ani náhodou. Vy ste moji hostia a musíte mať pohodlie." Povedal som a ukončil túto debatu.

Pohľad Dominika :

Šel do pokoje. Nevypadalo to zas špatně. Počkat! Ona je taky Youtuberka? To jsme nevěděl. Mala na stole sebou a dobře vybavený komp. No. Měl bych se učit. Prohlížel jsem si její pokoj dobrých deset minut. Nebude lhát. Nechtěl jsem spát při ségre mýho kámoše.  I když chápu proč to udělal. Chceš aby jsme se spřátelili. Jenom jsem slyšel jak někdo odomyká a pak zavře dveřmi. ,, Som doma!" Zakřičela pravděpodobně Moonova ségra. Tak jsem se šel přivítat.

Pohľad Kláry :

Napísala som Samovi sms-ku, že prídem neskôr. Chcela som sa ešte porozprávať s mojou novou kamoškou. Áno. Je celkom fajn. Nie je otravná a nepýta sa hneď , či som Moonova sestra. Keď mi nejaká baba toto povie, vždy viem , že v skutočnosti nechcú byť moje kamarátky ale chcú sa bližšie dostať k môjmu bratovi. Som rada, že mám konečne nejakú kamarátku. Dúfam.

Po ceste domov som si púšťala pesničky. Milujem hudbu. Neviem, čo by som bez nej robila. Popravde mám aj strach keď prídem domov. Veď tam budú štyria chalani! Stavím sa, že jeden bude spať so mnou v izbe. Je to len na pár dní. Otvorila som dvere a zakričala: ,, Som doma!" Zatvorila som dvere a už som videla ako prichádza Samo. Za ním ďalší dvaja chalani. Dobre. Nečakala som takých fešákoch. Jeden bol vysoký a vlasy mal špinavý blond. O jeho modrých očiach ani nehovorím. Určite má veľa nápadníčok. Druhý bol o niečo menší od toho prvého. Mal zelené oči. Prečo pozerám na farbu očí? To je jedno.  Ale myslím, že aj oni boli zo mňa udivení. ,, Ehm... Ahoj. Já jsem Matyáš." Povedal trochu koktavo. ,, Já jsem Vita. Těší mně. Popravdě jsem nečekal, že budeš takhle stará. Kolik ti je vlastně?" Povedal. No. Asi ich to zaskočí ako každého ale čo už. ,, Mám 14. " Povedala som trochu potichšie. ,, Čože?!" Povedali obidvaja naraz. ,,Samo. Jak nám tohle chceš vysvětlit? Vždyť ji nemůže být jenom 14!" Povedal udivený Matyáš. ,, A pre info. Volám sa Klára." Zasmiala som sa. ,, Promiň. Mně to tak zaskočilo, že jsem se zapomněl zeptat na jméno." Povedal Vita. ,, V pohode. " Povedala som. ,, Ale Dejzr! Čo sa toľko flákáš? Poď dole." Zakričal na posledného chalana Samo. Len čo to odpovedal tak sa na schodoch objavil. Bol asi vysoký ako Vita. Mal modré oči a Čierné kučeravé vlasy. Ale niekoho mi veľmi pripomínal. Ale koho?

Pohľad Dominika :

Přišel jsem dole. ,,Tak poďte. Zoznámim vás." Řekl Samo a už nás tlačil k sobě. Co to sakra s ním je?! Soustředil jsem se hlavě na Sama a nevšiml jsme si jeho ségru. Páni. Nebudu lhát. Je moc hezká. Ale mně se zdá, že ji odněkud znám.  Počkat! Ne! To není možný!

Ahojky!💞
Máme tu ďalšiu časť.😅♥️ Ospravedlňujem sa za moju češtinu. 😏🌸
S pozdravom  DIA.♥️🌸