Iskrenie

14. kapitola

Katie

Je sobotňajšie ráno. Už od šiestej sa prevaľujem v posteli ako ryba na suchu. Mám trochu obavy z môjho plánu. Čo ak sa mu moje obľúbené miesto nebude páčiť?

To jeho bolo úchvatné. Bolo hodné titulu obľúbené miesto. Moje ani nie. Veľa pre mňa znamenalo, pretože som sem mohla uniknúť pred celým svetom. Nedá sa ale nič robiť. Za štyri hodiny nové obľúbené miesto nenájdem. Budem sa musieť modliť.

Nemala som čo robiť a na prípravy bolo ešte skoro. Posadila som sa pred plátno. Za dve hodiny snáď stihnem urobiť aspoň pár ťahov.

O ôsmej som poupratovala izbu. Pri pohľade do zrkadla som sa zhrozila. Naozaj si nie som istá, či je viac farby na plátne, alebo na mne. Bleskovo som si pozbierala veci a vbehla do sprchy. Zúrivo som zo seba drhla farbu, tá ale úplne nespolupracovala. Na pravej ruke mi zostala obrovská oranžová machuľa. Srať na ňu! Osušila som sa a vbehla naspäť do izby.

Líčenie aj vlasy som vyriešila rovnako, ako pri našom prvom výlete. Hodila som na seba čierne džínsy (veď, klasika), biele tričko a čierne Conversky, ktoré sa mi nejakým zázrakom podarilo vyčistiť po kúpaní v jazere. V kuchyni som naposledy skontrolovala košík a vybrala jablčník z rúry. Pevne verím, že sa vydaril, dal mi totiž zabrať.

Všetko potrebné stálo pred dverami, tak som na seba hodila čiernu koženku a odniesla veci do auta. Naposledy som skontrolovala adresu v navigačke. Dúfam, že mi nedal falošnú.

Býval neďaleko kampusu v menšej bytovke. Vyzerala skôr ako dom. Mala verandu s hojdačkou a malú pred záhradku vysadenú pestrými kvetmi. Toto rozhodne nie je práca tých troch neandertálcov.

Dvere na bytovke sa otvorili a cez ne na verandu vybehol bosí Sam. Za ním stáli dvaja ďalší chlapci, zrejme jeho spolubývajúci. Vysoký ryšavec bol Matt, to som si pamätala z párty. Afroameričana som tiež už videla. Hral za školu basketbal.

Sam sa posadil na schody a obúvali si tenisky. Dve hory svalov za ním ma nespúšťali z očí. Chrbtom opretá o dvere auta som im zakývala. Pohli sa smerom ku mne. Ak si myslia, že ma zastrašia, hrozne sa mýlia.

„Môžem vám nejako pomôcť?"

„Ahoj, Kate, že?"

„Áno, a vy dvaja ste..."

„Matt, teší ma," ryšavec mi podal ruku, „a toto je Joe. Máme na teba prosbu."

„Počúvam?"

„Daj nám na princezničku pozor. Vnútri je veľmi krehký, aj keď to nedáva najavo."

„Ale rozhodne nie som hluchý."

Sam sa naoko zachmúrene pozrel na svojich dvoch spolubývajúcich.

„Nebojte sa. Budem jemná."

Vymenili sme si vážne pohľady a potom sme sa rozosmiali.

„Tvoja nová kamoška sa mi celkom páči. Aké vážne je to medzi vami?"

„Ruky preč chumaj."

„Môžeme vyraziť, alebo sa ešte potrebujete dohodnúť na manikúre. Nemáme až tak veľa času."

Všetci traja sa na mňa pozreli.

„Vždy je taká ostrá?"

„Ako žiletka."

Joe s Mattom na seba pozreli a rozbehli sa do budovy. Znovu som vybuchla do smiechu.

„Rada som vás spoznala chlapci!"

Dvere sa s rachotom zaplesli. Zostali sme sami dvaja pri aute.