/01/ - Začiatok

5.8K 107 0
                                    

,,Cassandra Lee Waowonsová !" skríkla po mne mama a ja som si bola istá, že asi ma pochváliť nechce.

Dala som si na čas kým som zišla dole po schodoch za ňou až do kuchyne,  opatrne som vykukla spoza dverí. ,,Áno mami?" 

,,Cassandra Lee Waowonsová  volal mi riaditeľ." povedala s krikom na mňa akoby mi vysvetlila podstatu vesmíru ale ja som sa stále nechápavo na ňu pozerala a pohľadom ju nabádala aby pokračovala. ,,Volal mi riaditeľ." rozčúlene po mne kričala, áno to si už hovorila. ,,Máš mesiac na to aby si sa začala správať ako normálna študentka inak ťa vylúčia a ja ti garantujem, že ďalšiu školu ti už vybavovať nebudem." dokončila svoj monológ a ja som len pretočila očami. 

,,To len kvôli tomuto si ma ohlásila?" znudene som sa spýtala. 

,,Jak že či som ťa len kvôli tomuto ohlásila mladá dáma môžeš si byť istá, že štvrtú školu za dva roky ti vybavovať nebudem."

,,Mami lenže to nevybavuješ ty ale otcove peniaze." keď som to dopovedala, mama vybuchla jak sopka na peniaze od ocka bola veľmi citlivá, tvrdí, že si ich zaslúži. Kričala jak besná ale to počúvať nemusím. 

Zobrala som sa do svojej izby potom ako som buchla dverami mamin krik stíchol. Zobrala som si malý čierny batoh a nahádzala do neho všetko potrebné, takže mobil, kľúče, peňaženku, žuvačky a kľúče od auta. 

Ešte predtým ako som otvorila okno moje oči padli na fotku pri posteli. Šťastná rodinka, bohužiaľ už dlho tomu nie je tak. Prehodila som nohy cez parapet a opatrne zliezla po strome dole. Na hlavu som si hodila kapucňu a prešla pár ulíc ku garážam. 

Bolo asi 15 garáži vedľa seba, tak, že každá mala spoločnú stenu s tou ďalšou, ja som zastala pred druhou garážou. Na druhej strane bola skupinka chlapcov ale nevenovala som im pozornosť a v batohu hľadala kľúče od garáže.

,,Ale čo niekto sa nám tu rozhodol pod rúškom noci kradnúť." zakričal na mňa jeden chalan, bol najvyšší a vlasy mal na krátko ostrihané narozdiel od ďalších troch, ktorí pomaly s ním kráčali ku mne. Trochu ma to vydesilo pretože v tejto štvrti si každý chránil čo bolo jeho a to som prešla len zopár ulíc od bohatých domov s úhľadne posekanými trávnikmi.

Nereagovala som na krik ale snažila som sa nájsť kľúče rýchlejšie, už boli skoro pri mne keď jeden chalan z partie po mne skríkol: ,,ty zlodejka všivavá mali by sme ti ukázať čo preto keď kradneš." Bol nižší, blond vlasy mal začesané dozadu a z očí mu nešlo nič dobré. Už-už chcel po mne skočiť keď ho ten najvyšší chytil za rameno a on akoby sa dostal z tranzu a úplne sa ukludnil.

,,Čo tu chceš?" spýtal sa ma pokojne ten najvyšší, keďže boli asi dva metre odo mňa a ja som už v batohu našla kľúče.

,,Idem do svojej vlastnej garáži, ktorú si odomknem vlastným kľúčom a nasadnem do môjho auta a ak mi budete stáť v ceste tak vás zrazím." štekla som na nich a počas celej doby ako som hovorila som ukazovala na svoje kľúče v ruke a asi o meter sa priblížila k nim. 

Ten najvyšší zdvihol ruku v obrannom geste. ,,Tak sorry, vyzeralo to rôzne."

,,Tak nabudúce sa starajte do svojich vecí, do tejto garáže chodím už tri roky, niekoľkokrát ste ma tu videli a dnes ideš do mňa skákať? Radšej si choď riešiť svoje halucinácie než riešiť normálnych slušných ľudí."

Jordan & Cass ✔️Where stories live. Discover now