/02/ - Theo

3.3K 84 0
                                    

Po hádke z tými idiotmi som nasadla  do auta a popri tom ako som vycúvala z garáže im skoro sánka prerazila zem. Nie že by som sa chcela chváliť ale s mojim autíčkom sa takéto situácie stávali často. Keby mama vedela, že mi otec nechal auto za skoro 4 mega asi by sa zbláznila. 

Pravdu povediac ani som nevedela kam chcem ísť, na spoločnosť som nemala náladu takže to som úplne vylúčila. Kedysi som chcela ísť na tomto aute závodiť na ilegálne závody ale keď som tam prišla s autom najprv ma všetci vysmiali, že dievča ako ja by nemala sedieť za volantom takéhoto auta potom som im ukázala, že čo všetko s tým autom dokážem a zrazu sa nikto nesmial a nikto sa nechcel so mnou postaviť na štartovú dráhu. Počula som, že niekde v meste sa konajú aj závody pre bohatých ale nezaujímala som sa o to.

Skôr som premýšľala čo by sa dalo robiť cez víkend, je štvrtok večer a na zajtra by som mohla zorganizovať nejakú párty a pri predstave mojej hysterickej matky bolo rozhodnuté. Vytiahla som mobil a rozoslala hromadnú správu, Zajtra. Párty. U mňa. Všetci ste pozvaný. Alkoholu dostatok. Na koniec správy som už dopísala adresu a odoslať. Na tvári sa mi roztiahol široký úsmev. 

Ako som povedala správu som odoslala všetkým a ako prvý mi odpísal otec:

Zase párty, Cassy?  Mama sa bude hnevať. 

Jeho správa ma potešila, nebola to vyčítajúca sa správa, bolo to podpichnutie a tak som rovno odpísala. 

Len nehovor, že ti to nerobí radosť.

Opierala som o kapotu na vrchole kopca kde viedla len štrková príjazdová cesta odtiaľ bolo vidieť celé mesto a možno že aj za hranice mesta. Pozerala sa na svetielka, ktoré osvetľovali celé mesto. Za počula som za sebou v štrku kroky ale neotočila som sa.

,,Veľmi pekne auto." podotkol mužský hlas, len som kývla hlavou nedalo sa nesúhlasiť. ,,Môžem sa pridať?" spýtal sa a oprel sa vedľa mňa, nebolo mi to príjemné ale nedala som na sebe nič najavo. 

,,Keď som tak blízko neviem či obdivovať tvoju krásu alebo krásu toho auta." povedal, cítila som jeho pohľad. 

Otočila som sa mu tváre a zle som odhadla, nebol to muž , bol to ešte chalan mohol byť len o pár rokov starší ale hlas mal hrubý a hlboký, jednoducho povedané mal pekný hlas.

,,Ďakujem." povedala som a pohľad som vrátila naspäť na mesto.

,,Som Theo." povedal. 

,,Cass." odpovedala som a opierali sme sa o auto a pozerali sme sa na mesto.

Dozvedela som sa, že sem prišiel peši a že je v druhom ročníku na medicíne. Nakoniec som ho odviezla dole do mesta a ja som išla auto odparkovať naspäť do garáže. Keď som zamkla garáž všimla som si, že ešte stále sú tu tí chalani a tak som sa rozhodla to využiť.

Jordan & Cass ✔️Where stories live. Discover now