DRARRY

2. Prebehla iskra

HARRY's POV:

Bol už čas večere a tak som sa pobral na večeru do Veľkej siene. Bolo tam oveľa tichšie ako zvyčajne. Totižto som si stále zvykal na to že tu skoro nikto nie je. Večera bola pestrá ako zvyčajne avšak stoly prázdne. Na prekvapenie tam dokráčal Draco s nosom dohora. Neviem na koho sa vlastne hrá. Veď som tu iba ja ktorý vie že je v hĺbky duše vystrašený chlapec s nádhernými vlasmi. Čo to hovorím! Myslím že mi začína šibať z tejto samoty ktorá netrvá viac jak 3 hodiny.

,,Čau Potter," povedal s natešením ako by to mal pripravené, ,,môžem si prisadnúť?" ,,Hhhhhh," nevedel som čo si mám o tom myslieť a už dokonca čo na to povedať, dokonca som ani nevedel či je to dovolené. Bez môjho odsúhlasenia si prisadol oproti mne. Nastalo trápne ticho. ,,Takžee, prečo si vlastne zostal na Rokforte? Už ani teba nechcú," ani som sa nezamýšlal čo som práve vypustil z úst. ,,Asi tak nejak, ale je to omnoho komplikovanejšie," odpovedal prekvapivo kľudne a normálnejšie bez toho jeho povýšeneckého hlasu. Do konca večere sme si nemali čo povedať a tak som si niečo rýchlo nacpal do gágora nech odtiaľ môžem čo najskôr vypadnúť. Keď som položil príbor rýchlo som sa postavil a odpochodoval z Veľkej siene. No čo mi bolo divné Malfoy urobil to isté len o pár sekúnd neskoršie.

,,Kam si myslíš že ideš?" odtiahoľ ma na záchody na druhom poschodí a pritlačil ma k stene. ,,Idem do klubovne" odpovedal som a cítil som sa bezmocný aj keď som vedel že ja som ten silnejší. 

DRACO's POV: 

Myslím že si k nemu sadnem. ,,Čau Potter, môžem si prisadnúť?" opýtal som sa nerozvážne. Vlastne som ani nečakal odpoveď a tak som si prisadol. V tom sa ozval jeho hlas ktorý som nemohol nereagovať: ,,Takžee, prečo si vlastne zostal na Rokforte?" Predsa mu nemôžem povedať že som  tu zostal len kvôli nemu! ,,Už ani teba nechcú," bol som rád že sa spýtal toto pretože ma to v podstate zachránilo. ,,Asi tak nejak, ale je to omnoho komplikovanejšie," vykoktal som zo seba. Keď už dojedol a postavil sa, že mi utečie, nasledoval som ho. Nevedel som čo si môžem dovoliť a čo nie. Aj keď, mal by som využiť situáciu. 

Odtlačim ho na záchody a ani nevnímam či sú to dievčenské alebo chlapčenské alebo či tam už vôbec niekto je a pritlačil ho k stene. ,,Kam si myslíš že ideš?" opýtal som sa nerozvážne. ,,Idem do klubovne," odpovie ako keby bol zmätený z toho čo sa práve stalo. Vedel som že by som ho mal pustiť aj keď by som mu ho najradšej vyfajčil.