POCITY OSAMELEJ

2.

Kruhy pod očami. Tie povestné, ktoré nikdy nedokázala zakryť. Nočné mory, ktoré ju budili a nedali jej spávať. Nočné myšlienky jej privádzali ten unavený pohľad do tváre. Vstať a jediné čo chcieť, urobiť si teplý čaj na ospalosť a bolesť hlavy. Nespavosť ju ničila už týždne, no nebolo noci, kedy by nebola rada, že je tak trochu osamelá po tom všetkom čo sa jej v živote dialo. Odišiel. Bez slov, len s poslednou pusou, ktorá bola trocha trpká, no istým spôsobom posledná, nočná a trocha v nej bolo cítiť lásku.. ale len kúsok..V tom momente však netušila, že ten bozk bude posledný a pohľad na neho plný horkosti. Nepoznala ho. Netušila kto je ten muž, ktorý pomalými krokmi odchádza preč od jej auta. Už ho viac nepoznala aj keď veľmi chcela.

Keď sa mu v tú noc poslednýkrát pozrela do očí, videla v nich žiariť ohne a v tú tmavú noc to bolo jediné svetlo , ak nepočítala pouličné lampy, na ktoré by sa dokázala pozerať ešte hodiny , no musela utiecť.  Utiecť od toho, ktorý jej privodil zimomriavky na kožu, no v kútiku duše stále verila, že sa môže zmeniť.