POCITY OSAMELEJ

7.

Jazda autom. Občas si potrebuješ vyvetrať hlavu a prejsť na iné myšlienky. Nočná obloha vyzerá trochu inak, keď sa snažím preradiť rýchlosť. Možno by to chcelo preladiť myšlienky. Občas sa stalo, že zabudla vo víre myšlienok odbočiť, no nevadilo to aj tak nevedela kam práve ide alebo kam ju zavedie táto cesta, no prišla na to, že sa na svet musí pozerať trocha inak a začať sa pozerať na ľudí, ktorí naozaj stoja za to.

Spoznávali sme sa ďalej. Pomaly. Boli to rozhovory o knihách, umení a našich záľubách. Nadchlo ťa, že milujem poéziu, psychológiu a trocha si sa bál, že do teba uvidím viac, ako chceš.

Rozprával mi o všetkom. Rodine. Svojich tajných snoch aj o tom, ako veľmi sa mu nedarí byť takým, akým by chcel byť. Túžil byť šťastný, no nevedel ako. Túžil mať sa rád, no nevedel o tom. Nikdy som mu to nepovedala, nevidel do seba. Nevedel sa pozrieť do zrkadla a milovať sa so všetkým. Nevedel však milovať ani iných. Hľadal v nás veľa prekážok. Mohla som mať všetko čo chcel, no vdžy sa našlo niečo, čo ho zastavilo. Vždy našiel malú štrbinu, ktorá mu nedovolila byť so mnou častejšie.

Bál sa.

Veľmi sa bál, že sa zamiluje a zlomí ho to.

Bál sa, že už nebude taký ako predtým.