POCITY OSAMELEJ

5.

Prechádzať sa ulicami počas jarných dní. Nepremýšľať, len tak byť a tváriť sa, žiť. Milovať bez zlomeného srdca, trocha povrchne, nevedela to. Vedela milovať len celým srdcom a pre neho to bolo príliš. Nedokázal to oceniť, pochopiť a dať jej pozornosť, ktorú tak veľmi chcela.

Prechádzala sa a pozorovala náhodné tváre, ktoré sa tvária rôzne. V tvári im čítala strach, radosť ale aj bolesť, ktorú nevedeli predstierať, alebo už nevládali. Chceli kričať, no v tomto jarnom dni by to nebolo úplne vhodné. Malichorní ľudia. Niektorí plní hĺbky, ktorú sa naučili skrývať a chceli sa naučiť žiť z momentu na moment. Už nechceli krvopotne premýšľať a blúdiť v sebe, vo svete. Veď aj svet je na každom kroku plytký, tak prečo byť iný?

Hĺbka rán.

Hlboké rána, ktoré sa premenia na bezsenné noci. Premýšľam nad ním. Možno je šťastný. Možno sa tvári, že neexistujem. Nevidím však jeho tvár a tak pozorujem okolie.