Strach mu nedovolil milovať ju. Nevolil mu byť s ňou tak, ako to potrebovala. Stretávali sa však.
Chcel spoznať dievča, ktoré mu nedá spať. Chcel vedieť aká naozaj je, kým je a kým sa chce stať, Spoznával ju, pýtaj sa, zaujímal sa a jej sa to páčilo. Vnímal ju. Bol pozorný a počúval všetko, čo mu vravela. Vedel aký má byť. Možno sa to naučil niekedy dávno, no vedel to.
Robil maličkosti. Vždy ju počkal, nosil jej zelený čaj s lyžicou medu, vedel, že ho miluje presne takto. Vedel, že má rada pokoj a občas veľa nerozpráva. Niekedy nepovedala ani slovo a počúvala len jeho. Chcela ho počúvať, bola skôr pozorovateľ. Milovala jeho hlas.
Popíjala čaj a premýšľala, ako je možné, že si tak rozumejú a vnímajú sa. Ako je možné, že ho chce mať len pre seba, aj keď ho ešte úplne nepozná. Boli momenty, kedy sa pri ňom necítila ako doma. Boli chvíle, kedy sa zamyslela nad tým, že ho vlastne nepozná a sú si cudzí, no nikdy tomu neprikladala vážnosť.
Bolo to hlúpe.
V hĺbke duše, ho naozaj chcela milovať, no bála sa, rovnako ako on.
No spadla do toho, a v momente, keď si odpila poslednú kvapku čaju pochopila, že ho miluje viac, ako kedykoľkvek predtým.
A tak mu vložila bozk na pery aby pochopil, že slová už nemajú význam.
YOU ARE READING
POCITY OSAMELEJ
RandomPokračovanie príbehu Pocity Zlomenej Myšlienky, ktoré jej nedajú spávať a možno trocha viac..
