One Day

«🌧️»

MINHO

,,Ahh – konečne" zvalil som sa na svoju posteľ a na tvári mi stále hral úsmev.

<Môžem o jednom človeku premýšľať stále?>

Je to až čudne. Nikdy som sa o nikoho veľmi nezaujímal, pokiaľ sme si neboli naozaj blízky. No Jisung, ten sa objavil raz v mojom živote a hneď ho zmenil.

Stačil mu len jeden deň na to aby zmenil môj život.

,,Yaa, Minho !" Šťuchol do mňa nohou Changbin.

,,Hmm!" Naštvane som zamručal.

,,Uvar niečo." Hodil sa na posteľ a zobral do ruky svoj mobil.

,,A slovo ako prosím ti nič nehovorí?!" Posadil som sa a ponaťahoval sa.

Ten debilko ktorý sa volá Seo Changbin má ale vôbec nepočúval. S niekým si vypisoval. Určite to nie je nikto iný ako Felix, pretože sa tu usmieva ako blbček.

,,Vravel si niečo?" Pozrel na mňa.

,, Nič, nič" mávol som rukou a vybral sa do kuchyne.

Ešte tak vymyslieť čo by som mohol uvariť.

Urobím mu lievance, s tým musí byť spokojný, nech si ich zje koľko chce.

–––––--–-–-–-–-–

Nalial som cesto na lievance na panvicu. No a teraz už neostáva nič iné len aby sa tie lievance dobre upiekli. A nech dobré a sladké - ako Jisungov úsmev.

,,Minho" vbehol do kuchyne Bin

,, Nehorí tu niečo?!" pozrel sa na mňa no ja som nevedome rozmýšľal nad Jisungom.

,,Minho veď ti tu všetko zhorí" pribehol ku mne a drgol do mňa.

,,JISUNG!" zrazu som vykríkol

,, Čože?" pozrel sa na mňa Bin hneď ako hodil panvicu aj s mojím spáleným lievancom, alebo z toho ostal skôr takmer prach ako lievanec.

,,Čo?" zatváril som sa nechápavo

,, No, že čo Jisung?"

,,Jisung?"

,,No áno, pred chvíľou si tu vykríkol Jisungovo meno" vysvetlil mi Changbin

,,Jisungovi meno...nie, nič také som neurobil" tak teraz som v poriadnej kaši

,,Ale áno"

,,Nie, asi si len zle počul" šťuchuol som do neho.

,,No jasné, vykríkol si to tak nahlas že by to určite počuli aj susedia"

,, Prečo by som to robil ?" zasmial som sa ,,prečo by som kričal meno tej malej veveričky" povedal som to s malou dávkou sarkazmu, aj keď popravde nechcem takto o Jisungovi hovoriť.

<Na to je až príliš skvelý >

,,No okej, keď myslíš" Changbin odišiel z kuchyne aj spolu s jogurtom ktorý si za ten čas stihol uchmatnúť.

Frustrovane som si povzdychol.

Prečo to robím?

Prečo ma mrzí všetko to čo som momentálne o Jisungovi povedal?

Prečo si vlastne klamem?

Prečo na neho stále myslím?

Prečo je on tak nesmierne dokonalý?

Prečo zrazu cítim toto všetko?

A prečo mám tak veľmi pocit že ja si ho nezaslúžim, že s ním byť nemôžem?

Prečo?

Napúštal som si pohár vody a povzdychol si.Asi by som takto ďalej nemal premýšľať, neprospieva mi to. No neviem si nijako pomôcť. Bol to len jeden deň. Jeden jediný deň, len jedno stretnutie a on mi dokáže takto zatočiť so životom.

<No ja chcem aby mi takto zatočil životom. Aby mi ho zatočil cetou k nemu>

– Hi
Hello

Neviem táto časť mi príde hrozné divná a hrozné krátka, ako keby som práve všetko kazila...

I luv tu <333

- mixcxa -