One Day

«✨»

FELIX

Pondelkové rána. Tie neznašam. Postavil som sa z posteľe na chladnú zem. Moje bosé nohy pocitily chlad zeme.

,,Uh mal by som sa čím skôr obliecť" povedal som si keď som sa pozrel na hodinky

«Nechcem aby ma Jisung zabil ako by som sa vyhovoril učiteľke ?!» Zasmial som sa nad svojim zmýšľaním. Aj tak by mi to bolo jedno, bol by som mŕtvi.

Vybral som sa do kúpeľne a šiel vykonanť svoju rannú hygienu.

Vybehol som z kúpeľne a zistil som že mám len 5 minút na to aby som sa obliekol a trochu sa upravil.

Skákal som po celej izbe kým som na seba dostal svoje nohavice. Hodil som na seba košeľu,rukou upravil svoje rozcuchané vlasi. «Ah nejako vybledli. Mal by som si ich prefarbiť»

Nagebril som na seba trochu make-upu a vyšiel von z bytu.

Ak sa pýtate kde su moji rodičia, No nebývam s nimi. Oni ostali v Sydney a ja som sa rozhodol presťahovať sem. Vždy ma lákala Korea. Predsa len som tiež Kórejčan.

Pred bytom ma už čakal Jisung ktorý netrpezlivo dupkal nohou.

,,Trvalo ti to večnosť" zagánil na mňa. Pekné privítanie

JISUNG

«Ten Felix snáď nikdy nevýjde z toho domu!»Vravel som si naštvane v hlave keď som čakal na Felixa, ale snáď ho zabijem keď sa objaví.

Videl som ako nejaká postava vychádza z dverí. «prosím nech je toto už Felix» A bol to on

,,Trvalo ti to večnosť!" Hneď som na ňho zagánil.

,,Áno , Áno prepáč mi to ale naozaj som nestíhal" prekrútil očami a kráčal ďalej od svojho bytu.

,,Ak zmeškáme učiteľka nás zabije" povedal som veľmi vážne. Lebo je to tak. Prvá hodina Matika a tá stará rašpľa je schopná ti dať poznámku len preto že nevieš výsledok. Neznášam ju. Zasadal si na každého. Aj na mňa. Toho ktorý sa učí dobre.

,,Nezabije stíhneme prísť načas, Len už konečne poď" povedal Felix ktorý bol už odo mňa vzdialený.

,,Uh, idem" dobehol som za Felixom a spolu sme šli do školy.

V škole sme neboli veľmi slávna dvojica. Ani len obľúbeným. Boli sme považovaní za jedných z najčudnejších ľudia. Bol je sme len ja a Felix. Nik iný.

Hneď ako sme prišli do školy hneď niekoľko ľudí otočilo svoje pohlady práve za nami. Ale to sa deje každé ráno, zvykol som si... A myslím že aj Felix.

,,Felix máš domácu z matiky?" Nahodil som temu aby som nemusel myslieť na tie pohľady ktoré po nás ľudia hádzali.

,,Čo?! Domácu?! MY SME MALI DOMÁCU ?!! A TO MI HOVORÍŠ TERAZ?!! Ona ma už úplne zabije. Ah môj živote bol úplne o ničom. Takto to nemôže skončiť,Jisung, rozumieš?!" Dramatizoval Felix.