One Day

🥑

MINHO

' call from Jisungie 🥰 '

,, Áno, Jisung? "

Minho...?"

,, Áno zlato? "

,, ..."

,, Mohli by sme sa stretnúť? "

,, Mhm"

,, o pätnásť minút v kaviarni kde sme sa prvý raz stretli "

,, Samozrejme, Jisung... Maj sa"

Posledné slová ktoré som od Jisung za počul bol už len pozdrav, pri ktorom som sa jemne usmial - ako keby som vravel rovno s nim - aj napriek tomu, že on to už vidieť nemohol.

Ó pätnásť minút mám byť v kaviarni.

Práve táto informácia ma veľmi prekvapila. Nabádala ma akousi zvedavosťou, túžbou po tom zistiť o čo ide. Túžbou po tom opäť vidieť Jisunga. Poháňalo ma to viac a viac. A väčšmi viac keď som vedel že jedine s Jisungom za žijem opäť to čo som hľadal.

Nikdy som to netajil. Už od začiatku som to dával celkom dosť najavo.

Netajil som sa tým že ma Jisung veľmi zaujal.

Každým dňom som mal chuť dozvedieť sa o ňom viac. Naučiť sa každý jeden detail o jisungovi, naučiť sa všetko čo v sebe skrýva.
Všetky pohyby, nálady, činy alebo zmeny správania.

Prepadol som mu

Neexistoval deň kedy by som na Jisunga nepomyslel. Priam napádal všetky moje myšlienky. Všetka moja pozornosť patrila jemu. Bol to jedine on. 

Obzer som sa v zrkadle. Vymenil som sivé tepláky za čierne džínsy a na vrch si dal rifľovku. Prehra bol som si vlasy a vybral sa do kaviarne.

Bolo to trochu nezvyčajné stretnutie. Ako som mohol postrehnúť, Jisung nie je práve ten typ človeka ktorý by vyhľadával spoločenské stretnutia. Preto som nevedel čo od tohto stretnutia očakávať. No napriek tomu som šiel a o pár minút som sa ocitol na mieste nášho stretnutia.

Cez presklenené dvere som mohol vidieť že kaviareň v tejto hodine je dosť preplnená. Vošiel som dnu a pohľadom prebehol všetkých ľudí v kaviarni az môj zrak zastavil na osobe ktorú som hľadal.

Jisung sedel pri stole v kúte kaviarne ktory pôsobil útulne. Na sebe mal bavlnený sveter, ktorý bol ale aspoň o dve čísla väčší, čo spôsobilo že Jisung vyzeral o mnoho roztomilejšie. Jeansy ktoré dokonale lemovali jeho chudý pás a prívesok ktorý na sebe nosí stále.

Zamieril som k nemu. Hneď ako ma uvidel nahodil na tav milý úsmev, no napriek tomu na mňa pôsobil ako keby bol mierne vystrašený a to jedine znasobilo moju zvedavosť.

,,Ahoj" pozdravil Jisung.

,, Ahoj" odzdravil som mu.

,, Tak, čo bol dôvod nášho stretnutia, je tu niečo čo mi chceš povedať? Alebo sa niečo deje?" usmial som sa, aby som tým Jisung trochu povzbudil. Z tohto stretnutia som mal dojem že sa stane niečo veľké.

,, Nedeje sa nič vážne... " povedal, no hneď nato aj pokračoval ,,Len je tu vec o ktorej by si mal rozhodne vedieť "

Jeho slová ma trochu zneistili.

Po týchto slovách som už naozaj nevedel čo si mám pod týmto stretnutím predstavovať. Hlavou mi už lietali rôzne myšlienky. Predstavoval som si rôzne scenáre toho čo mi chce povedať a čo bude nasledovať.

Ale čokoľvek to je, čokoľvek
to bude, rozhodne to budem akceptovať a budem pripravený.

,, Oh, samozrejme. Len hovor " povedal som a nechal som mu priestor na rozprávanie.

,, Vec ktorú ti chcem povedať, je vec nad ktorou som veľmi veľa rozmýšľal a budem v pohode ak sa ti to nebude páčiť, alebo ak to nebudeš akceptovať" vravel.

To som ale využil na to aby som Jisunga chytil za ruky, ktoré mal položené na stole. Chcel som mu tým povedať že mi môže dôverovať a zveriť sa s tým čo mi chce povedať.

,, Od nášho prvého stretnutia si u mňa vyvolával čudné pocity. Neboli to čudné pocity v zlom zmysle slova, no bol si pre mňa niekto tak tajuplný. Bol si svojím spôsobom výnimoční a to ma na tebe lákalo. Postupne ako som ťa spoznával, začali sa vo mne miesta všetky možné pocity. To ako si láskavý a neváhaš robiť veci len tak, ako si ku mne stále milý a ako si pozorný to, ma očarilo ešte viac. Natoľko že už to viac v sebe držať nemôžem. A ak mám byť úprimný... Zamiloval som sa. Zamiloval som sa do teba Minho . Najprv som si to neuvedomoval, no je to tak" nastalo ticho.

« je to naozaj? Neblúznim? Nesníva sa mi to? Je tento človek ktorý sedí oproti mne Jisung. Ja musím byť šialený, lebo inak si to vysvetliť neviem»

,, Fuh a je to vonku" prebrali ma Jisungové slová.

No stále medzi nami ostalo ticho.

Úsmev ktorý mal na tvári sa začal po sekundách ticha strácať.

« o môj bože. Tiež ho milujem. Som doňho zbláznený. Tak zbláznený, až to nie je možné opísať »

,, Oh, ty... ty asi necítiš to isté, však? " povedal tichým  hlasom.

,, Prepáč mi to" sklonil hlavu

« To nie! Len to nie! Minho preber sa a povedz mu to»

,, NIE " povedal som až veľmi nahlas. Natoľko že sa zopár ľudí obzrelo našim smerom.

,, Nie je to tak ako si myslíš Jisung" povedal som sebavedome  ,, Ja - ja som do teba zbláznený, Jisung. Och a ako veľmi! Ani si to nevieš predstaviť. Všetko, všetko na tebe, každý jeden detail...ja to proste milujem. Milujem teba " usmieval som sa.

A nielen ja. Jisungovi sa na tvári objavil úsmev tiež.

Postavil som sa a prešiel na jeho stranu, kde mal vedľa seba volne miesto.

Chytil som ho za bradu

,, Jisung, naozaj ťa milujem a hovorím to seriózne vážne, nie z dôvodu že ťa nechcem odmietnuť, ale z dôvodu že to tak naozaj cítim. "

Naklonil som sa k nemu a venoval mu jemný bozk na pery aby som ho uistil, že moje slová boli pravdivé.

Cítil som sa ako v nebi.

A keď som sa odtiahol jedine co som vydeľ bol usmivajuci sa Jisung so slzami v očiach ktoré som ale hneď zotrel a objal ho.

« Si to najlepšie čo sa mi v živote prihodilo »  pomyslel som si a pevne držal Jisung v objatí.

======================

HELLOU
nie neblúznite, vidíte dobre vydala som časť.
hah neviem či sa opäť vraciam k tomuto, no v posledne dni som prečítala mnoho romantických kníh a možno práve to ma ovplyvnilo.
ALE HLAVNE tiež mi chodí mnoho upozornení koľko ľudí túto knihu ešte číta, tak som vám chcela vyjadriť vďačnosť a prekvapiť vás <3

Love yall!  <3

mishella 🍄