What others don't see: Anterlav

18. Korunovácia

Všetko sa vracala do bežných koľají - teda nakoľko to po vojne bolo možné. Avšak kráľovstvo víl stratilo kráľovnú a odo mňa sa očakávalo, že nastúpim na jej miesto. Víly ma potrebovali, ale ako som to mohla prijať? O vládnutí som nevedela nič. Matka ani nemala čas pripraviť ma na niečo také. A ja som ju teraz potrebovala viac než kedykoľvek predtým.

,,Bude z teba skvelá kráľovná. Máš to na sto percent v génoch. Porazila si démona! Uzavrela si mier s našimi dlhoročnými nepriateľmi a-."

,,Toural, prosím," zastavila som svoju priateľku uprostred jej motivačného monológu. ,,To, čo som urobila bolo celkom bez rozmýšľania a pod veľkým tlakom a... O politike neviem už vôbec nič! Toto jednoducho nezvládnem," hovorila som roztržito a ani som si nevšimla, že kým sme sa s Toural v záhrade dohadovali, niekto k nám prišiel.

Reula som si všimla až keď bol celkom blízko. Sfeerania nám posledné dni pomáhali vrátiť všetko do pôvodného stavu a súhlasili s návrhom, že zostanú, kým kráľovstvo víl znovu bude mať vládcu.

,,Ospravedlňujem sa, že ruším, ale nemohol som si nevšimnúť vašich problémov ohľadom trónu. A myslím si, že mám riešenie," povedal a Toural naňho podráždene zazerala.

Aj keď sme uzavreli mier, niektoré víly síce boli ochotné akceptovať ho, ale nikdy Sfeeranov nenávidieť neprestali. Bohužiaľ, Toural by dokázala odpustiť každému Sfeeranovi s jedinou výnimkou. Nikdy nechcela odpustiť Reulovi moju plánovanú popravu, aj keď k nej vlastne vďaka nemu nedošlo.

,,Riešenie? Nič by som teraz neuvítala viac," vďačne som sa naňho usmiala snažiac sa nevšímať si Toural dusiacu v sebe hnev.

,,Možno v tom nie ste veľmi skúsená a prišlo to naozaj nečakane, ale koruna by podľa môjho názoru mala patriť vám. V náročných časoch ste ukázala, že dokážete nájsť prospešné riešenie a pre svoj ľud ste odhodlaná obetovať aj vlastný život. Možno nemáte skúsenosti, ale teraz keď sme sa stali spojencami, moje rady vám vždy budú k dispozícii. A okrem toho máte verných priateľov, ktorí vás podržia," pri posledných slovách sa pozrel na Toural, ale tá uhla pohľadom a odmietala sa naňho pozrieť.

,,Som vám veľmi vďačná za vašu radu a ponuku a môžete si byť istý, že ju dobre zvážim," usmiala som sa naňho. Po jeho slovách som si začala veriť o trochu viac.

,,Rád som vám pomohol," Reul sa mierne uklonil a opustil záhradu.

,,Len preto, že to povedal v krajších slovách je to jeho rada príde lepšia ako moja?" rozhorčene sa ozvala Toural keď bol Reul z dohľadu a už nás nemohol počuť.

,,Nepovedala som, že ma Reul presvedčil. Len som sľúbila zváženie jeho slov. Cením si tvojej dôvery a rady viac než kohokoľvek iného, Toural," zmierlivo som k nej natiahla ruky. Toural prišla ku mne a objala ma. 

,,On ťa ale chcel zabiť," zamrmlala mi Toural do pleca. 

,,Toural, pravdepodobne to bola len skúška aby zistil, či to myslím vážne. Zadržal toho kata, pamätáš? A pomohol nám poraziť Ajshu," upokojujúco som priateľku pohladila po chrbte.

,,Ja mu aj tak ale neverím," zamrmlala znovu. Po niekoľkých minútach sme sa prestali objímať a vrátili sme sa do paláca. Aj keď Toural Reulovi neverila a nenávidela ho, cítila som, že na jeho slovách čosi bude.

<^>

Večer som sa znovu prechádzala v záhradách a rozmýšľala som, no tentoraz sama. Rozmýšľala som nad tým, čo povedal Reul. Keď som sa rozprávala sa Henaag, súhlasila s ním. Toural neverila jemu, ale tiež si myslela, že jeho slová sú pravdivé.

Lenže čo by povedala matka? Bola by hrdá na to, že chcem byť kráľovnou, alebo by sa jej to vôbec nezdalo ako múdre rozhodnutie? 

,,Vyzeráš akosi nešťastne v posledných dňoch," ozval sa odrazu zhora hlas. Pozrela som sa nahor a v mohutnej korune starého duba na jednom z konárov som zbadala sedieť Edrana.

,,Aby aj nie, všetko sa čoraz viac komplikuje," pomasírovala som si spánky.

,,Poď sem ku mne," usmial sa a potľapkal miesto na konári vedľa neho. Dnes som už nemala energie a tak som bez jediného slova vyletela až k nemu a usadila som sa vedľa neho. Bol to úžasný pocit - lietanie. Bohužiaľ v posledných dňoch som väčšinou kráčala alebo sedela a rozmýšľala.

,,Stále ťa trápi to, či máš prijať korunu alebo ju prenechať niekomu inému?" spýtal sa ma.

,,Viac než čokoľvek iné. Všetci mi hovoria aby som si verila a urobila to, ale... Čo ak to nie je správne rozhodnutie? Čo ak by to tak moja matka nechcela? Čo ak tým všetkých len sklamem, pretože to nezvládnem?" 

,,Nemôžeš vedieť, či je to správne alebo nie dokiaľ to neurobíš," pokrčil Edran plecami. Nezdalo sa, že by sa ma chystal presviedčať aká som úžasná a aká dobrá by som bola kráľovná. ,,Všetci ostatní ťa povzbudzujú, pretože ti veria a obdivujú ťa za to, čo si už urobila. Veria v teba a sú odhodlaní podstúpiť riziko, že môžeš urobiť chyby, aj keď to ti možno nepovedali."

,,Je to taká veľká zodpovednosť a... Mám pocit, že je to väčšie ako ja," sklopila som oči.

,,Možno sa len bojíš, ale považoval by som ťa za blázna keby nie. Nevidíme dopredu a nevieme koľko chýb urobíš a ako všetko dopadne, ale... Nemyslím si, že si tá istá Lauren, ktorá sem predtým prišla stratená a zmätená. Zmenila si sa." Edranove slová som si vždy cenila zo všetkých najviac. Nesnažil sa ma presvedčiť, len ma počúval a hovoril to, čo mi ostatní nepovedali. A to, čo som potrebovala počuť aby som sa rozhodla.

,,Ak... ak to prijmem... Čo ak príde moment, keď vo mňa všetci tú dôveru stratia a ja zostanem sama? Čo... Čo potom?" spýtala som sa poslednú otázku a obávala som sa, že na ňu Edran odpoveď mať nebude. 

,,Ja ti verím, Lauren. A aj keď ti ostatní prestanú veriť, o čom silne pochybujem, ja nie," chytil ma za ruku nespúšťajúc svoj pohľad z mojej tváre a mne vtedy došlo, že som sa rozhodla.

,,Ďakujem," hlesla som a stisla som jeho ruku. Netuším ako to robil. Netuším ako ma dokázal presvedčiť, ale dokázal.

<^>

,,Sľubuješ, že budeš svoj národ chrániť a urobíš všetko, čo je v tvojich silách pre jeho dobro?" spýtal sa ma Reul poslednú otázku držiac v rukách zlatú korunu s množstvom malých farebných drahokamov, ktoré v slnečnom svetle žiarili.

,,Sľubujem," odpovedala som a Reul mi položil na hlavu korunu. Všetky víly sa rozjasali. Posadila som sa na zlatý trón a pohľadom som prechádzala celú sieň. Toural sa na mňa usmievala ako hrdá matka a Henaag vedľa nej mala podobný výraz. Starena už na sebe nemala staré hnedé šaty, ale splývavú bledomodrú róbu a jej biele vlasy jej učesané splývali na chrbát. Touralin úsmev žiaril rovnako ako jej žlté šaty a krídla, no môj pohľad sa už zameral na Edrana.

Edran stál vedľa Toural z druhej strany a jeho úsmev pre mňa znamenal viac než úsmevy všetkých ostatných. Vďaka nemu som dnes sedela na tróne s úsmevom a bez strachu. On bol ten, ktorý mi pomohol nájsť odvahu keď som mala pocit, že sa vo svojom zmätku a strachu utopím. Nikdy mu nedokážem dostatočne poďakovať za to, čo pre mňa urobil a robí. Ale vedela som, že na to nikdy nezabudnem.

<^>

Hi there! Možno to vyzerá, že Anterlav sa nám už chýli ku koncu a je to tak, ale stále máme pred sebou niekoľko kapitol. Takže ako vždy, čo si myslíte? Tiež by ma zaujíma, či vám Edran stále pripadá taký podozrivý ako predtým :)

Sophie