Ten druhý

»2«

Lorraine

Kráčala som po chodbe až kým som nezastala pri skrinkách. Včerajší večer ma trápil. Dúfala som, že to Rey nepovedal. Sama som nevedela, či mu môžem veriť. Nepoznala som ho natoľko, aby som to vedela.

„Vieš o tom, že nám vypadnú posledné dve hodiny?" Kassidy sa na mňa pozerala, raz na mňa a raz na moje školské knihy, ktoré som držala v ruke.

„Hej?" Nezaujato som sa spýtala. Vlastne mi to bolo jedno.

Bolo úplne jedno kde trčím. Či tu alebo doma, kde sa rovnako prekrikujeme ako v škole. Občas mám pocit, že sme na futbalovom štadióne a mama s otcom sú rozhodcovia, ktorý majú svoje pravidlá, ktoré mi polku z nich nevieme.

„Áno. Dneska to učiteľka rozprávala..."

Ďalej som ju prestala počúvať. Momentálne ma zaujal Rey, ktorý kráčal spolu s mojím bratom Joelom. O niečom sa bavili až kým ma Rey nezazrel. To už sa jeho tvár uškrnula ako zbadal, že sa na nich pozerám.

Sklopila som svoj zrak ku knižkám, ktoré som stále držala v rukách. S treskotom som ich odložila do skrinky a následne ju zamkla kľúčikom.

„Ahoj, sestrička." Pri uchu mi zaznel bratov hlas.

„Joel." Vydýchla som jeho meno.

Niečo mi na ňom nesedelo, tváril sa akoby niečo vedel. Snáď mu to Rey nepovedal a ten to povie Blaicymu.

„Nevydela si Blaicyho?" Spýtal sa Joel.

„Načo ho chcete vidieť?" Rypla som. Pozrela som na Reya, ktorý sa tváril, že mu to fakt chce povedať. Alebo ma len naťahuje?

„A od kedy sa ty staráš, moja zlatá sestrička." Joel sa zaškeril a hneď na to mi postrapatil moje vlasy, ktoré už beztak boli viac než dosť strapaté.

„Bol v jedálni." Ozvala sa Kassidy.

„No super." Zamrmlala som.

„Ešte že máme Kassidy." Konečne sa ozval Reyov hlas, ktorý teraz neznel chladne ale naopak. Vychutnával si túto chvíľku a toto moje obrovské napätie.

Na tvári sa mu zračil úsmev, ktorý tiež neveštil nič dobre. Dokonca i jeho zelené oči, boli akési hravé. Ten chalan sa som ňou zahráva.

Kassidy sa na nich veľkoryso usmiala, bola rada za tak krásny kompliment, až som jej zamávala pred očami, keď obaja chalani zmizli.

„Kassidy, načo si to im hneď vytrepala?" Zaťala som sánkou.

„Asi by si mala častejšie piť. Po ňom nie si taká hnusná." Šplechla mi do tváre a sama sa do jedálne náhlila.

Otočila som sa ku skrinke a hlavou sa o ňu oprela. Čakala som, čo sa ešte stane. Už ma asi nič neprekvapí.

◼◼◼

Sedela som blízko pri Blaicymu, ktorý si ruku omotal okolo môjho ramena a pritiahol k sebe blízko. Pred sebou mal takmer prázdny tanier.

Pri ňom sedel Joel a oproti nám Rey, Deril a Kassidy a Madalin. Kamarátka, ktorá ani nebola moja kamarátka ale skôr Kassidina.

Usmievala sa na môjho frajera. Popri tom si točila svoj svetlý hnedý pramienok okolo prsta. Bolo viac než dosť očividne, že po ňom ide.

Hnusne som sa pomrvila na svojom mieste a viacej sa oprela o jeho hruď. Ten len zaklonil hlavu na bok, aby mi mohol vidieť na krk.

Keď nič nezbadal. Medzi svoje prsty chytil bradu a vytočil ju tak, aby našiel jeho vyznamenanie, že som len jeho.