[soukoku] Osamu Dazai - problems with triple (Cz/Sk) (Dokončené)

6. Časť

Pohľad z tretej osoby

Chuuya po vysilujúcom plači a moci alkoholu v jeho tele zaspal. Zaspal v náručí starsieho Dazaia. Tý ho odniesli do jeho izby a zložili na postel a prikryli ho. Veštci traja hlboko premýšľali a chvílu pozerali na ryšavca ako spí. Zdalo sa im že malý muž pred nimi je oveľa krehší keď spí než normálne. Všetci traja sa na seba pozreli a povzdychli si. Jeden z nich však cítil divnú bolest v hrudi. Prešiel si rukami po nej aby skontrolival čo sa deje. Pozrel na svojich mladších klonov a vsimol si že to cítia tiež.
,, Mali by sme ísť... " povedal kľudne najmladší z nich a prišiel k dverám. Vyšli von kde stalo čierne auto. Z neho vystúpil Boss mafie a jeden z vedcou držiaci v ruke nejakú divnú vec či stroj ktorý spôsoboval bolesť v hrudi troch Dazaiov.
,,Táto premena je dočasná. Potkany ktoré sme naklonovali sa pred nedavnom spojili naspäť do jedného." povedal nadšene vedec. ,,zostrojil som tento stroj aby to urýchlilo premenu."
Jeden z Dazaiov sa zasmial. Očakával že ho to zabije ale vedel že sa tak nestane.
,,Tak... Pome na to!" povedal najmladší odvážne. Boli napätý ale tešili sa že budú znova jedno telo. Teda dúfali v to.
Vedec namieril stroj na nich a zacal niečo do toho ťukať. Dazaiovia citili čoraz väčší tlak a bolesť. Zavreli oči a snažili sa pretrpieť tie muka. Z "mučiaceho" nastroja vystrelil výboj a podobný statickej elektrine a traja muži zrazu boli jedno. Nahé telom mladého hnedovláska padlo na zasneženú zem a sálal z neho dym.

Dazai POV

Bolesť utíchla a nahradil ju chlad. Zamrmlal som a prešiel som si rukou po tvári. Pomaly som sa posadil a pozrel som sa na seba, bol som nahý. Uplne nahý!! Trocha som zneistel ale kašľal som na to VŠAK SOM SPÄŤ! Pozrel som na Moriho a usmial som sa. Mori mi len hodil nejakú deku a prikývol.
,,Zajtra po vás pride Higutchi. O tomto prípade ani slovo." povie prísne ale vyzerá pobavene. Prikyvnem a zababuším sa do deky.
,,Ďakujeme že si sa prihlásil ako dobrovoľník." usmeje sa šialený vedec a potrasie mi rukou.
,,Ah, rado sa stalo!" zasmejem sa a pozriem znova na Moriho. Ten len kývne a prikáže vedcovi aby nastupil do auta. Pozoroval som ako odchádza a vratil som sa dnu. Hneď som si doprial horúcu sprchu a obviazal som si telo. Prezliekol som sa a šiel hneď skontrolovať chibiho.

Potichučky som vošiel do jeho izby. Pozoroval som malú silueta na posteli zakrytú hrubou prikrývkou. Pokojne dýchal. Prišiel som k nemu bližšie a čupol som si vedľa neho. Vyzeral tak kľudne a nevinne. Jeho malé úzke pery boli mierne pootvorené. Jemne som mu prstom prešiel po prameni jeho krásnych ryšavích vlasoch. Zavrel som na chvíľu oči a položím som hlavu na bok. Nadýchol som sa Chuuyovej vône. Keď som cítil únavu zodvihol som sa a chystal som sa odísť do svojej izby. No niekoho ruka ma zastavila. A tá patrila nikomu inému než ryšavcovi.
,, Zase odchádzaš a nechávaš ma tu samotného?... " povedal to viac menej zúfalo. V nočnom svite som si všimol odlesk sĺz ktoré tiekli Chuuyovi po bledej tvári. Povzdychol som si a usmiel som sa. Sadol som si k nemu a prešiel mu po vlasoch ako by to bola najkrajšia vec zo všetkých.
Naklonil som sa k nemu a nežne pritisol svoje pery k tým jeho. Boli tak mäkké a jemné. No neodvážil som sa pohnúť. Nech rozhodne on. Stiahol ma za vlasy bližšie k tebe a tak náš bosk prehĺbil.
Po nejakom čase keď nám dochádzal kyslík sme sa oddelili a ja som nežne zašepkal do jeho pier:

,,Už nikdy ťa neodpustím~"

KONIEC