1. Časť

342 20 1
                                    

Sedím na gauči, zabalený v deke, s notebookom v ruke a prezerám si stránku po stránke. Je chladný Januárový výkend. Vonku jemne padá sneh na ulice na pohľad kľudnej Yokohami. V tom mi zazvoní telefón. Zdvihnem ho a ozve sa v ňom hlas môjho šéfa. Po krátkom rozhovore sa pracem z gauča a oblečiem sa do svojho "pracovného" oblečenia.
Sadnem do auta a idem smerom k trom mrakodrapom. Som zvedaví čo za dôležitú prácu idem dostať takto začiatkom výkendu. Väčšinu času sú to drobné úlohy typu "potrebujem aby si mi postražil Eliz-chan, Chuuya" - "správ za (nejaké meno) papiere ktoré nedorobil, Chuuya" - "choď s Eliz-chan do obchodu kúpiť nové šaty, Chuuya". Ako že... Čo som ja, pestúnka?! Samozrejme, vždy keď dostanem nejakú takúto prácu, iba prikývnem a spravím to. Je to predsa môj šéf, nemôžem mu papulovať.

Zaklopem na jeho dvere pracovne. O chvíľu počujem signál že môžem vojsť. Tak teda otvorím krídlové, masívne drevené dvere a vojdem do tmavej no veľkej miestnosti. Hneď oproti dverám, pár krokov stojí masívny pracovný stôl.
,, Gregorovski včera dorobil klonovací stroj." vstane Mori bez toho aby ma nejako privítal. Úprimne, o tom chlapovi - Gregorovski - si nemyslím nič dobré. Magor ako skoro každý kto sa zahráva s vlastným životom v laboratóriu. Počul som o plánoch na klonovací stroj, no úprimne, nevidím v tom nijaké pádne využitie. Ako, fajn! Možno vďaka nemu vieme vyslať jedného človeka na viacej misií. Ale čo ak je ten človek úplne vyšťukaný a domrví to? ,,Dnes ráno sme stroj vyskúšali na experimentálnom ľudskom objekte." pokračuje Mori zatiaľ čo má vedie do súterénu. Nachádzajú sa tam mučiarne, cely, vypočúvacie miestnosti a rôzne sklady či miestnosti s počítačmi napojenými na sondy.
My však mierime do obrovskej miestnosti kde sa stretneme s pár ľuďmi - medzi nimi je aj doktor Gregorovski. Chlapík v strednom veku života s šedozelenými vlasmi a žlto hnedými očami. Postavovo dosť chudý a šlachovitý, určite aj vysoký no hrbí sa tak pôsobí nižšie.
,,Dobrý večer Boss. Chceli by sme vám pripomenúť že objekt trocha nesplnil účely ako sme chceli." povedal jeden.
,,Podstate... Plán zlihal." upresní druhý.
Že ma to neprekvapuje: pomyslím si. Mori začne diskutovať s ostatnými chlapmi o pláne, no ja hneď na začiatku prestanem počúvať a za pozerám sa vedľa. V diaľke sa rýsuje počítač s viacerími obrazovkami ktorá väčšina je pripojená na kamery. Jedna z nich ma však zaujala najviac. Biela miestnosť s troma osobami ktoré sedia vedľa seba, takmer bez pohybu. Miestnosť kde sa ukladajú experimenty. Aj by som rad vedel koho naklonovali ale nedovidím na detaily.
,, Chuuya-san?" osloví ma slizko Gregorovski.
,, Chceme aby objekt vydel po prebratí hneď osobu ktorú pozná najdlhšie..." pokračuje Mori a už ma ťahajú k dverám. ,,... Hlavne zachovajte chladnú hlavu, Chuuya. Skúste sa s nimi rozprávať. Nemusíte sa báť budete monitorovaný a vedci budú zisťovať detaili o objekte." dokončí Mori a zastavíme sa pred kovovými masívnymi dverami.
Pár vedcov ich otvorí a strčia ma dnu.

Miestnosť je dosť osvietená takže ma na chvíľu oslepí svetlo. Po pár žmurknutí zbadám bieli stôl a za ním 3 podoby tej istej osoby. Šokovane zamrmlem jeho meno:,,Osamu Dazai..." Pritisnem sa viac na dvere a zabúcham na ne aby ma mustili. NIE, prosím toto je len nejaká nočná mora. On? Ako keby nestačilo že je len jedno telo?!
Všetky tri osoby zdvihnú hlavi smerom ku mne a naskytne sa mi pohľad do troch rôznych tváry ktoré však majú rovnakého majiteľa. No všimnem si na každom niečo iné.
Prvý vyzerá mladšie, vyzerá tak na 18 rokov. Pripomína mi Dazaia kedy sme ešte boli partnery. Vlasy mu padajú cez jedno oko a tým druhým na mňa chladne pozerá
Druhý vyzerá na 20, Dazai v čase kedy odišiel z mafie. Vlasy má trocha krajšie a jednú časť má za uchom.
A ten tretí. Vyzerá ako súčasný 22 ročný Dazai.
,, Nakahara Chuuya... "
,, Chibi..."
,, Chuuya ~... "
Povedia naraz ale každý z nich inak. Najmladší vysloví celé moje meno nezaujalo a chladne. Prostredný ho povie prekvapene ale vlúdne. A najstarší to priam zasmieva od radosti. Trocha mnou cukne. Sakra. Ja umriem, ešte dnes sa zabijem! Ja to ledva dávam s jedným Dazaiom a teraz budem pravdepodobne mať na starosti troch.

Sadnem si oproti nim. Prezriem si každého z nich. To je tak divné, z každého z nich ide divná energia. Nebezpečná, milá ale aj taká... Strašidelná... Nikdy som sa Dazaia nebál, ale ako náhle sú tu traja... Začínam sa báť.
,, Prečo si prišiel?" spýta sa najmladší nezaujato a jasne dáva najavo že ma tu nechce.
,, Prestaň byť nezdvorilí!" udrie ho ten prostredný do pleca a zamračí sa naňho. Je to divné pozorovať Dazaia ako karhá svoje mladšie ja za nezdvorilosť.
,,Poslali ho sem." povie najstarší so škodoradostným úsmevom. Boha zas ma chce vyprovokovať!
,, Ja som sa ale pýtal prečo? " zamrmle mladší. A arogantne sa pozrie na mňa. Zachovám pevný postoj a prezerám si ho.
,, Mám sa s vami porozprávať. " odpoviem mu.
,, A o čom, Chibi? " povie vlúdne a usmeje sa na mňa prostredný. Trocha sčerveniem. ,,Aww, aký si zlatý~" oprie si hlavu a usmeje sa na mňa ešte viac.

Toto bude ešte zaujímavé...

[soukoku] Osamu Dazai - problems with triple (Cz/Sk) (Dokončené) Tempat cerita menjadi hidup. Temukan sekarang