New life a.k.a Nový začiatok

1.

Volám sa Lara Marshall. Som rodená slovenka no rodičia sa rozhodli, že potrebujú zmeniť prostredie a preto prijali pracovnú ponuku v Austrálii. Áno, počuli ste správne. Moja babka pochádza práve odtiaľ, ale ešte nikdy som ju nevidela. Chápete Slovensko a Austrália nie sú zrovna najbližšie. Už dobaľujem poslednú krabicu, keď začujem mamu "Lara hýb sa, za hodinu musíme byť na letisku!" "Však dobre už iba sa prezlečiem..." Dala som si na seba svoje obľúbené šedé tepláky a mikinu, do vreciek dala slúchatká a mobil a išla som dole. V predsieni už stála mama s otcom a čakali na mňa. "Pozri kto sa nám uráčil prísť." poznamenala mama. Obula som si tenisky a išla do auta. Za 20 minút sme dorazili na letisko. Check-in prebehol rýchlo a ani som sa nenazdala, už som bola v lietadle. Let trvá 25 hodín, fajn aspoň si môžem pospať, pomyslela som si. Akurát, keď lietadlo naštartovalo si ku mne sadol celkom pekný chalan. Zabudla som zmieniť, že nám nedali sedadlá pri sebe. Rodičia sedeli predo mnou. Dala som si slúchadlá a pustila si hudbu. Tvárila som sa, že čítam, keď som si všimla, že sa na mňa ten chalan pozerá. Zložila som knihu a pozrela naňho. Poklepal si po uchu na znak, že si mám zložiť slúchatko. Urobila som tak, a keď som sa na neho pozrela, všimla som si, že je asi v mojom veku a ozaj veľmi pekný. "Ahoj ja som Luke" predstavil sa po anglicky. "Čau ja som Lara" usmial sa na mňa a mne nedalo a tiež som sa naňho usmiala. Rozprávali sme sa celý let. Zistila som, že hrá na gitare a spieva. Bohužiaľ sme už pristáli, tak sme sa rozlúčili a každý sme šli svojou cestou. Kym sme čakali na kufre som vo vačku zacítila nejaký papierik. Keď som sa naňho lepšie pozrela, bolo tam napísané Lukeove číslo. Usmiala som sa a podišla k rodičom, ktorý už mali kufre.  Pred letiskom na nás čakalo auto   ktoré nás odviezlo k nášmu novému domu. Bol to veľký dvojposchodový dom s veľkou záhradou a bazénom. Rodičia mi povedali nech si idem vybrať izbu a rovno sa vybaliť. Vybrala som si izbu na poschodí s balkónom a výhľadom na oceán. Toto je môj nový domov už to nebude Bratislava ale Sydney. Zložila som si veci a vtom som si spomenula na Lukea. Rýchlo som mu napisala: Čau to som ja Lara. Už som konečne prišla domov dúfam, že aj ty.
Minútu nato prišla odpoveď
Čau jasné, aj ja som už doma. Prepáč ale musím ísť. Ideme privítať susedov.
Hneď ako som si to prečítala niekto zazvonil. "Lara poď dole, prišli nas privítať susedia!" Zbehla som dole a koho nevidím stáť v hale? No jasné, že Lukea. Zakyvala som mu a pozdravila pani, zjavne jeho mamu. "Mate krásnu dcéru, Luke bežte do izby nech sa môžem porozprávať s jej mamou." Povedala som Lukeovi nech ma nasleduje a zaviedla som ho ku mne do izby. Zvalil sa mi na posteľ a ja som sa musela zasmiať. "Milé prekvapenie. Už vieš, kam budeš chodiť do školy?" spýtal sa a ja som mu povedala meno školy. "Tak aspoň máš niekoho koho tam budeš poznať" poznamenal.

Pondelok prišiel skôr ako by som chcela. Vstala som a išla do kúpeľne aby som sa dala dokopy. Obliekla som si moje obľúbené dlhé biele šaty a išla dole na raňajky. Rodičia už jedli. "Dobré ráno Lara, vyzeráš úžasné" pochválila ma mama. Keď som dojedla, otec mi ponúkol, že ma odvezie do školy. Obula som si biele conversky a zobrala batoh. "Môžeme!" zahlásila som a vybehla von z domu. Cesta do školy trvala asi 10 minút. Vysadla som Pred školou, keď som do niekoho vrazila. "O môj bože prepáč, ozaj ma to mrzí" keď som sa pozrela do koho som vrazila, uvidela som vysokého, opáleného chalana s havraními vlasmi. "Prepáč to ja som sa mal pozerať kam idem. Ja som Calum a ty si....""Lara" doplnila som ho. "Lara Marshall, akurát som sa prisťahovala" "Ah tak to ťa vítam v Sydney" zrazu som si všimla ako k nám miery Luke. "Čau Cal vidím, že už si spoznal Laru." "Tak nejak sme sa zrazili..." Vyrazili sme do školy. Ako prvú hodinu som mala biológiu. Zistila som, že mám celkom podobný rozvrh ako chalani. Prvú hodinu sme mali spolu, no potom každý zvlášť. Dohodli sme sa, že sa stretneme na obede. Celkom som sa tešila, že som si tak rýchlo našla kamarátov. Možno to nebude až také zlé ako som si myslela.
--------------------------------------------------------------

Takže...Toto je prvá kapitola. Dúfam, že sa vám môj príbeh bude páčiť. Ak uvidíte akúkoľvek chybu prosím píšte mi, aby som to mohla opraviť. A môžete mi dať vedieť aj svoj názor.