Zamilovala som sa do teba |HS| |SK|

1.

Zobudila som sa do upršaného novembrového rána. Na takéto počasie som si už poriadne zvykla.

Svoje unavené oči som si pretrela rukami a potom som sa poriadne natiahla. Hneď som sa potom posadila a ako prvé som uvidela svoj odraz v zrkadle. Z toho pohľadu mi prišlo nevoľno.

Chvíľu som ešte sedela na posteli a po chvíli som sa postavila. Prešla som k svojej obrovskej skrini, otvorila som ju a snažila sa vybrať si nejaký vhodný outfit do toho počasia.

Nakoniec som vytiahla svoje obľúbené boyfriendy, čierny tielkový crop-top a naň červenú károvanú košeľu. Obula som si Vansky a vyrazila do kuchyne, kde ma už čakala celá rodina.

,,Dobré ránko rodinný príslušníci," popriala som im dobré ráno a oni sa len usmiali a opätovali mi pozdrav.

Na jedálenskom stole boli pripravené moje obľúbené cereálie a ja som si spokojne sadla k stolu a začala jesť.

,,Tak deti, čo máte dnes v pláne?" spýtala sa naša mama. ,,Ja idem dnes do práce a prídem a niekedy okolo 22:00." odpovedala Kika, moja staršia sestra. ,,Mami, myslím, že moju odpoveď už dávno poznáš. Ja idem pekne do školy, tam strávim únavných 7 hodín a potom pôjdem von so svojimi kamarátmi." zopakovala som jej svoje každodenné plány. ,,To mi je jasné Tess, to mi je jasné." povedala posmešným tónom.

Keď sme všetci dojedli svoje raňajky, otec upratal celú kuchyňu a ja som si išla spraviť svoju každodennú rutinu.

Vošla som do kúpelne a si umyla zuby. Hneď potom som si umyla tvár a dala na ňu make-up. Vyžehlila som si vlasy a nastriekala na seba svoju obľúbenú voňavku.

Zrazu mi pípla správa na telefóne:
Silvia: Tess... Kde toľko trčíš?! Čakám pred tvojim domom, tak si láskavo pohni.

Nad jej správou som sa len pousmiala.

Z kúpeľni som si to zamierila po školskú tašku. Pri odchode som sa rozlúčila so svojimi rodičmi a vyšla som z domu, pred ktorým čakala Silvia.

Do auta som nastúpila, ako najrýchlejšie sa dalo. Objali sme sa so Silvou a ona začala svoj monológ o tom, aká som neschopná, keďže nikdy nedokážem byť na dohodnutých miestach na čas.

,,Takže," začala som inou témou, ,, aké máme na dnes plány?" opýtala som sa jej. ,,Absolútne netuším. Snáď niečo počas dňa vymyslíme." odpovedala.
V aute hrala moja najobľúbenejšia pesnička "Just Friends", a tak som zvýšila hlasitosť a oprela si hlavu o okno.

,,Tess vstávaj! Už sme pri škole!" zobudila ma Silvia.

Z auta som si vybrala tašku a namierili sme si to priamou čiarou do školy. Pri vstupe do budovy sa mi naskytol prekvapujúci pohľad. Stál tam nový chlapec.

Táááák a oficiálne prvá časť príbehu je na svete. Nechápem ako toto môe byť 470 slov.. Dúfam, e sa vám prvá časť páčila.

Som v týchto veciach nová, čiže to bolo trošku náročnejšie.

Budem rada za votes aj komenty...

Ďalšie časti sa budem snažiť pridávať pravidelne, keďže sme v karanténe.

Ľúbim vás...

Ahojte <3