SMTV LOVE STORY//Fanfiction//Dokončené

u MaTTema

Pohľad Klarisi:
Nikdy v živote som sa tak netešila že k niekomu pôjdem. Ešte pol hodiny a sme v Prahe. Maty nás bude čakať. Milujem ho z celého srdca. Nikdy by som ho neopustila ani ho neodviedla. A viem že ani on. Už sme na stanici v Prahe a vidím Mattyho. Privítal ma kvetinami a bozkom. Sama pivom. Keď sme prišli k nemu domov mal navarené. Hmm... stále ma prekvapuje. Po obede sme išli von. Samuel večer samozrejme navrhol bar. Maty sa zdal pri tom slove trochu vystresovaný. Asi má z barou zlý pocit. Tak sme išli do clubu. Niečo ako Ministri. Bodigart ma ku podivu pustil. Matty toho vypil dosť a Samo ešte viac. Dúfam že doma majú prášok na bolesť hlavy. Keď užmali obaja viac ako dosť sme išli domov. Samo hneď zaspal na gauči. Prikrila som ho, vyzula topánky a zhasla svetlo. Z Mattym sme išli hore. Spali sme v jeho posteli. Keď sme prišli to izbi začal sa vyzliekať a robiť... Sriptiz? „Maty? Si v pohode?“ „V naprosté.“ Povedal a začal ma objímať. Z objímania sa rýchlo stalo obchytkávanie. „Brzdi. Nie som na to ešte pripravená.“ „Na to je člověk připravený vždy.“ „Nie fakt. Nerob blbosti.“ „Prosím. Ja tě tak moc chci.“ „Maty...“ Pozrela som sa mu do očí a on prestal. „Tak jo. Je to tvoje rozhodnutí.“ „Ďakujem.“ „Tak jdeme spát?“ „Hej.“

*ďalšie ráno*
Pohľad Klarisi:

Chalani práve vstali. Už som im dala lieky a uvarila kávu. Aha niekto zvoní. „Pudu tam.“ „Nie ty si dopi kávu.“ „Ďekuju.“ „Niet za čo.“ Povedala som a išla som otvoriť. „Ano?“ Spýtala som sa dievčaťa stojacej vo dverách. „Nemám ponetí kdo jsi a upřímne mně to ani nezajíma ale okamžite musím mluvit s Mattym.“ Povedala a vrútila sa dnu. „C-co tu deláš???“ Spýtal sa Matty. „Matty pamatuješ jak jsme se spolu vyspali na záchodcích v tom baru? Budeš táta!“ „ČOŽE?!?!?!?!?!“ Zhučala som tak silne až som skoro stratila hlas. „ No co cože. Bude proste tatínek. A co je te vůbec po tom?“ „Nebuť ošklivá na moji holku!“ „TY UŽ MA TVOJOU HOLKOU NIKDY OPAKUJEM NIKDY NEVOLAJ!!! JE KONIEC!! NADOBRO!!!!!!!!!!!!!!!!“ Kričala som na plné hrdlo a rozplakala som sa tak až som nepohla dýchať a upadla som do bezvedomia.

Pohľad Moona:
„Ako si jej to mohol urobiť!?!“ Kričal som na MaTTema počas toho ako sme čakali na sanitku. Tu kundu už našťastie už vyhodil. „Ja by som toto Vitovi nikdy neurobil. Ani keby som bol tak na sra*ky že by som dostal otravu alkoholom.“ „Já vím teď mně sprdáváš ale cos to řekl? Vitovi??“ „Áno predstav si chodím s Vitoov. A drž už hubu je tu sanitka.“ Keď sa Klára prebrala išli sme na stanicu. Kým som bol v čakárni som napísal Dominikovi o tom čo sa stalo a pre to ideme k nemu. 

Dnes už posledná kapitola prísahám. Úžíjte si deň detí♥♥