Pohľad Moona:
Apsolutne som nechápal prečo prečo sú chalani taký... No... Divný. Nie že by normálne neboli ale teraz vôbec nie sú vo svojej koži. Sú... Smutný... Nerád ich vidím smutných. Aspoň že Klára s Mattym sú šťastný. Sekne im to spolu. Nikdy som ani jedného z nich nevidel tak šťastných. Ale musím sa chalanov spýtať čo im je. "Chalani ste v pohode?" Spýtal som sa Dejzra a Vituu. "Já určite ne..." Povedal Vitaa a mal slzy na krajíčku. "Já jsem si svím spúsobem zvikl ale teď je to jiný." Odpovedal Dejzr. Tak to fakt nechápem. "Čo to má do prdele znamenať?" "No tak jsmese taky zabouchli do Kláry no..." Povedal Vitaa a už sa naozaj rozplakal. Nerád ho vidím smutného a tobôž keď plače. Láme mi to srdce. "V-vážne?" Stále som nechápal. "Obydvaja?" "Jo obadva." Povedal Dejzr dosť zmierene. Až ma prekvapilo ako zmierene. "Aha... Tak to ma mrzí." "Ty za to nemúžeš..." Povedal Vitaa a ja som ho silne objal. "Ja viem a tak rád by son vám pomohol ale neviem ako..." "To nevadí hlavne že jstu pro nás." Pousmial sa Dejzr a pridal sa do objatia. Po chvíli Vitaa prestal plakať a potom prišla Klára s MaTTemom. Išli sme domov večer sme opäť hrali spoločenské hry.
Ráno som sa zobudil skôr ako ostatný. Išiel som si urobiť hygienu a osprchoval som sa. Keď som sa vrátil Dejzr už bol hore. Ja som si išiel ešte po mobil a Vitaa ešte spal. Normálne bol zlatý. Počkať čo? Vážne som si pomyslel že je zlatý? Nie to ešte v mysli spím. Áno musím sa ešte poriadne zobudiť. Zišiel som dole a Dejzr akurát raňajkoval a pozeral televíziu. Ja som si urobil chlieb so salámou a sadol som si ku nemu. "Čo dávajú?" "Do slova a do písmene hovno." "Je sobota ráno čo čakáš." "Jo máš pravdu." "A už je ti lepšie?" Jo trochu. Co Vitaa?" "Večer mi ešte hovoril ako sa rozišiel s frajcou kôli Kláre ale mal byť o 10 mínút rýchlejší." Keď son to dopovedal do obývačky prišiel MaTTem. "Dobré ráníčko." "Dobré aj tebe." "Čus." Heh to si od Dejzra istým spôsobom zaslúžil. "Je něco k snídani nebo si mám udelat?" "Na linke je nakrájaný chcela ak chceš." "Jo díky." "Nemáš za čo." Ja som sa snažil byť milí ale v hĺbke srdca som bol naštvaný za to že rozplakal Vituu a rozosmutnel Dejzra. Ja viem on za to nemôže ale je to tak. Ale dnešok sa pokúsim to s nimi urovnať. Predsa len zajtra odchádzajú.*Na ďalší deň*
*Odjazd*
Stále pohľad Moona:
"Vitaa tebe ide vlak za 20 minút, MaTTem tebe za 15 a Dejzr tebe za 45 minút. Klára choď kúpiť lístky." "Jasné. Už idem." Práve sme dorazili ba vlakovú stanicu a ja som pozeral cestovný poriadok. Napodiv MaTTemov vlak išiel na čas. To si zaslúži celoštátny potlesk👏. Pár minút pred príjazdom vlaku sme sa poriadnu rozlúčili. Ten retard mi bude chýbať to sa musí uznať. Klára sa rozplakala. Ale ťažko usúdiť či z šťastia alebo smútku. Keď odchádzal Vitaa slzy som na krajíčku ja ale udržal som sa. Nakoniec keď sme čakali na Dejzrov vlak Klára zaspala a mi sme sa rozprávali o tom hromadnom zamilovaní. Trochu sme sa aj zasmiali ale inak celkom vážna téma. Nakoniec sme sa aj mi museli rozlúčiť. Budú mi chýbať ale veď sa ešte uvidíme. Neskôr.Yo konečne ďalšia kapitola. Dnes taká dlšia. Ehm... Zarovnané na 560 slov. Keďže sme tu nemali ani raz pohľad Moona rozhodla som sa že dnes to bude celé pohľad Moona. Inak ďakujem za super ohlasy. Veľmi si toho vážim. Papa♥♥
VOCÊ ESTÁ LENDO
SMTV LOVE STORY//Fanfiction//Dokončené
FanficMladá Klarisa zistí že priatelia jej brata sa fo nej zamilovali. VŠETCI. Ale koho si vybrať?